V uzavretom cykle sa cez deň akumuluje energia v chemickej podobe a v noci sa síra využíva ako palivo.
Éra fosílnych, teda vyčerpateľných zdrojov energie sa v neveľmi vzdialenej budúcnosti skončí a ľudstvo bude odkázané na využívanie iných zdrojov energie. Zrejme pôjde o kombináciu využívania jadrovej energie a rôznych druhov obnoviteľnej energie. Zatiaľ čo jadrové elektrárne pracujú takmer s konštantným výkonom, pri elektrárňach, využívajúcich zdroje obnoviteľnej energie, to tak obvykle nie je. Veterné elektrárne dodávajú elektrickú energiu len pri dostatočnej rýchlosti vetra a výkon slnečných elektrární kolíše v závislosti od okamžitej intenzity slnečného žiarenia dopadajúceho na fotovoltické články. Vedci preto intenzívne pracujú na vývoji technológií, ktoré by mohli uskladňovať prebytočnú veternú či slnečnú energiu a do elektrickej siete ju dodávať vtedy, keď je to potrebné.
Odborníci z Karlsruher Institut für Technologie (Technologický inštitút v Karlsruhe) predstavili nedávno nové koncepčné riešenie zásobníka slnečnej energie, pracujúceho na báze tzv. sírového cyklu. V tomto uzavretom cykle typu síra – kyselina sírová sa pri slnečnom žiarení, teda cez deň, akumuluje energia v chemickej podobe av noci sa síra využíva ako palivo. Síra vzniká reakciou, zvanou disproporcionácia (alebo preskupovanie), z oxidu siričitého, teda jeho pretváraním na síru a kyselinu sírovú. Sústredené slnečné žiarenie dodáva potrebnú energiu na to, aby sa sírový cyklus uzavrel, teda aby za prítomnosti vhodného katalyzátora z kyseliny sírovej opäť vznikol oxid siričitý, ktorý je aj produktom spaľovania síry. Táto technológia sa v súčasnosti overuje za reálnych podmienok v tzv. solárnej veži (Solarturm) v nemeckom Jülichu. Inovatívny projekt uchovávania slnečnej energie, nazvaný PEGASUS, podporuje Európska únia.
