Slovenský polyhistor a encyklopedista
V týchto dňoch uplynie 175 rokov od narodenia slovenského polyhistora, encyklopedistu a fyzika Ivana Branislava Zocha.
Ivan Branislav Zoch sa narodil 24. júna 1843 v oravskej Jasenovej. Jeho otec Ctibor Zoch patril k najznámejším spolupracovníkom Ľudovíta Štúra. Základné vzdelanie získal v rodine a v ľudovej škole v rodnej obci. Od roku 1854 pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr prešiel do Těšína, do Šopronu a po maturite v Levoči v roku 1862 začal študovať matematiku a fyziku na Technickej vysokej škole vo Viedni a neskôr na univerzite v bavorskom Erlangene. V roku 1866 obhájil doktorskú prácu o meraní rýchlosti zvuku v plynoch. Po skončení štúdia ho zvolili za profesora na jedinom slovenskom gymnáziu vo Veľkej Revúcej. Mal najväčšiu zásluhu na rozvoji vyučovania prírodovedných predmetov, na vybudovaní fyzikálneho kabinetu s bohatými fyzikálno-chemickými zbierkami a tiež sa značne pričinil o výstavbu novej budovy gymnázia.
Pôsobenie na gymnáziách
Už v prvom roku pobytu v Revúcej ho vyšetrovali, ba aj väznili. Revúckych profesorov bezdôvodne obviňovali z činov, ktorých sa vôbec nedopustili a po dvanástich rokoch jestvovania túto školu v roku 1874 zatvorili. Po zatvorení gymnázia bol krátky čas správcom dielne na výrobu sudov v Krupine a po jej zatvorení sa živil príležitostnými prácami. Krátko bol profesorom v chorvátskom Osijeku. V roku 1878, po obsadení Bosny a Hercegoviny Rakúskom, ho vláda vyslala do Sarajeva, aby tam zriadil gymnázium. Po trojročnom pôsobení sa vrátil do Osijeku a po siedmich rokoch odišiel robiť riaditeľa gymnázia do Petrinje, kde založil aj meteorologickú stanicu. Pôsobil tu deväť rokov až do svojho penzionovania v roku 1908. Ako dôchodca žil v Modre, kde napokon 27. decembra 1921 zomrel.
Polyhistor a encyklopedista Ivan Branislav Zoch patril medzi najvýznamnejších slovenských vedcov a pedagógov v druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia. Zaoberal sa fyzikou, matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími prírodovednými disciplínami. Bol autorom vyše 270 vedeckých prác a štúdií. Okrem učebníc fyziky napísal a vydal viac ako osemdesiat kratších prác z najrôznejších vedných a životných odborov. Venoval sa aj literatúre, zameral sa na tvorbu krátkych próz a divadelných hier, písal kritické, biografické a iné state. Prejavil sa aj ako prekladateľ – v spolupráci s manželkou Milinou preložili Kukučínov Dom v stráni do chorvátčiny.
Vedecká činnosť
Výsledky svojich vedeckých výskumov uverejňoval vo svetových časopisoch. Časopis Annalen der Physik und Chemie zverejnil jeho prácu Zur Kenntniss der chemischen Harmonika a jeho dizertačnú prácu Über ein Verfahren zur Messung der Schallgeschwindigkeit in Gasen.
V roku 1867 vystavoval na svetovej výstave v Paríži svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Na svetovej výstave vo Viedni vystavoval Model kachiel na povetrnie kúrenie a Nového spôsobu Dzierzonák.
Zaoberal sa aj metódami interferencie tzv. tepelných lúčov a znázorňovaním elektrického výboja pomocou jemných pilín, popísal Teslov prístroj na generovanie elektromagnetických vĺn. V optike sa zameral na problematiku fotografie. V Revúcej založil prvý litografický ústav v Uhorsku, kde za nízke ceny zhotovoval pozvánky, oznámenia, tlačivá, hudobniny, mapy a fotografie.
Jeho najnáročnejším dielom je Prva hrvatska enciklopedija, ktoré vydával v zošitovej úprave v rokoch 1885 až 1887 spolu s Josipom Mencinom v Osijeku. Prvé dva diely majú vyše 600 strán. Podobné diela mali v tom čase iba Angličania, Nemci, Francúzi a Taliani.
V roku 1869 vydal prvú slovenskú učebnicu fyziky, do ktorej vlastnoručne nakreslil 248 obrázkov. V roku 1873 zasa vydal prvú učebnicu geometrie. V tom istom roku spracoval stručné dejiny matematiky a fyziky. Bol autorom anekdot, cestopisov, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod a zostavil zbierku divadelných hier pre mládež. V článkoch a životopisných portrétoch priblížil viaceré historické i súveké osobnosti. Položil základy slovenského vedeckého názvoslovia v oblasti fyziky, matematiky a telesnej výchovy. V publicistike komentoval slovenský národný život, aktuálnu politickú situáciu, propagoval podnikanie, všímal si ženskú otázku, svoje práce uverejňoval v slovenských a inorečových periodikách, zborníkoch a ročenkách a kalendároch. Jazykovednými príspevkami ovplyvnil vývoj slovenčiny.
Používal viacero pseudonymov – Branislav, Čika-Apik, Ivan Broz, I. Br. Jánošikovič, I. Br. Jasenovský, Iv. Br. Jaseňovský, Podkohútov, Rybrcol, Zvekan.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora
