Ján Pettko

Prvý slovenský profesor geológie

V novembri si pripomíname 205. výročie narodenia vynikajúceho slovenského geológa Jána Pettka.

Ján Pettko sa narodil v Drietome 16. novembra 1812 v rodine statkára a tabulárneho sudcu Trenčianskej župy. Základné školy navštevoval v Trenčíne, lýceum v Bratislave. Krátko pôsobil ako právny praktikant podžupana, potom pokračoval v štúdiu práva na Právnickej akadémii v Prešove. Po skončení štúdia filozofie a práva pokračoval v rokoch 1835 až 1839 ako jeden z 18 štipendistov Dvorskej komory vo Viedni v ďalšom štúdiu na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde patril medzi najlepších poslucháčov.

Od huty k minerálom
Počas štúdia si obľúbil predovšetkým hutníctvo, a preto, aby získal prax, zamestnal sa v hute. Uchádzal sa o miesto konceptného praktikanta pri montanistickom oddelení Dvorskej komory vo Viedni a súčasne aj o miesto kontrolóra v chorvátskom Radoboji. V novembri 1839 sa stal zamestnancom kremnickej huty na tavbu striebra. Tam robil najprv účtovnícke práce a pokusy v prevádzke. Od augusta nasledujúceho roku zastával miesto adjunkta komorského skúšača a v odlučovni mincovne kontroloval najnovšie opatrenia pri topení striebra. V tejto práci však nenachádzal uspokojenie, preto sa (neúspešne) uchádzal o iné miesta.
Prezídium Dvorskej komory umožnilo absolventom Banskej a lesníckej akadémie, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky, ďalšie štúdium. J. Pettko preto odišiel do Viedne, kde navštevoval prednášky z mineralógie banského radcu Wilhelma Haidingera.
V apríli 1843 ho vymenovali za druhého kontrolóra amalgačnej huty v Zlatej Idke. Na toto miesto však nenastúpil, lebo od Dvorskej komory dostal povolenie podniknúť na niekoľko mesiacov cestu do zahraničia. Už v septembri 1843, počas tejto cesty, ho vymenovali nielen za suplenta na Katedre mineralógie a geognózie na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, ale dekrétom Dvorskej komory z 15. septembra 1843 aj za vedúceho Katedry geológie, mineralógie a paleontológie. Od novembra 1847 tam pôsobil ako dočasný, od roku 1871 ako riadny profesor, čím sa stal prvým slovenským profesorom geológie.
V roku 1847 dostal titul banského radcu a pri odchode do dôchodku v júli 1871 mu panovník vyslovil za jeho úspešnú činnosť najvyššie uznanie.
Ján Pettko zomrel 26. októbra 1890 v Bratislave a pochovali ho na cintoríne na Kozej ulici v Bratislave. Jeho dioritový pomník je tam zachovaný.

Cena s jeho menom
Ján Pettko sa podieľal na spracovaní geologických máp z oblasti Malých Karpát, Záhorskej nížiny, Kremnických i Štiavnických vrchov. Pri Vyhniach zistil a vymedzil kryhu numulitových vápencov vystupujúcu spod vulkanických hornín, v ktorých odlíšil petrografické typy a ich príslušnosť k erupčným fázam. Ako prvý si všimol výstup aplitu (jemnozrnná magmatická hornina) v Benedikovej štôlni pri Vyhniach. Zaujímal sa aj o sedimentárnu výplň Žiarskej kotliny. Určoval triasové ichnofosílie a jurské amonity z okolia Tureckej. Publikoval desiatky vedeckých prác a vychoval celý rad známych geológov.
Slovenská geologická spoločnosť na znak úcty k Jánovi Pettkovi vyhlásila pri príležitosti jeho 200. výročia narodenia rok 2012 za Geologický rok Jána Pettka. Oceňovanie sa spravidla riadi dvomi spôsobmi – buď pri príležitosti výročia osobnosti, resp. organizácie, alebo za mimoriadny prínos v spoločenskej, kultúrnej či vedeckej oblasti.
Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok mu v Banskej Štiavnici na budove akadémie odhalil pamätnú tabuľu. Pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia sa uskutočnilo spomienkové stretnutie pri jeho pomníku na historickom cintoríne Kozia brána v Bratislave.
Na jesennom zasadaní Národného geologického komitétu Slovenskej republiky 26. novembra 2015 zaviedli oceňovanie práce slovenských geológov udeľovaním Ceny Jána Pettka na základe vedeckých výsledkov práce v oblasti geológie. Historicky prvé odovzdávanie tejto ceny sa uskutočnilo na seminári Slovenskej geologickej spoločnosti 8. decembra 2016 vo Veľkej sále Dionýza Štúra Štátneho geologického stavu Dionýza Štúra. Udelili ju prof. RNDr. Michalovi Kováčovi, DrSc.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora