Vidieť aspoň jednu kométu za život voľným okom je určite zážitok. Ak si pomôžeme malým ďalekohľadom alebo triédrom, môžeme ich uvidieť s istou dávkou šťastia niekoľko za život. Prečo by rok 2017 mohol byť výnimočný? Pretože až päť komét dosiahne jasnosť blízku hodnotám na pozorovanie s naozaj minimálnym vybavením. Dve z nich nesú aj mená Slovákov.
Po troch rokoch sa vracia známa kométa 2P/Encke. Na večernej oblohe ju začiatkom februára nájdeme v súhvezdí Ryby v prítomnosti jasnej Venuše a slabšieho Marsu, no určite nebude dostupná pre menšie ďalekohľady. Dostatočne jasná by mohla byť v druhej polovici februára. Uvidieť ju nebude jednoduché, pretože sa uhlovo približuje k Slnku a po jeho západe bude nízko nad západným obzorom. Do konca februára snáď zvýši jasnosť na 6 magnitúd. Február bude jediným mesiacom, kedy bude 2P dostupná aj pre majiteľov menších ďalekohľadov.
Novinky na oblohe
V roku 2015 objavili astronómovia kométu C/2015 V2 (Johnson). Má hyperbolickú dráhu so sklonom k dráhe Zeme takmer 50 stupňov. Kométa nemá periodický obeh okolo Slnka, čo znamená, že prichádza z oveľa väčších vzdialeností, než do akých siaha Slnečná sústava. Môže sa prejaviť odlišným vývojom jasnosti. Začiatkom roka sa udomácnila v Pastierovi, kde zostane do 9. februára. Potom prejde do Herkula, v ktorom strávi približne tri mesiace. Hodnotu jasnosti by mohla zvýšiť až na 7 magnitúd. Vtedy je šanca vidieť ju ľahko menšími ďalekohľadmi. Od polovice mája bude opäť v Pastierovi. Kométa môže prekvapiť po prechode perihéliom, ktoré prekoná 12. júna. O pár dní sa posunie do Panny a tam ju nájdeme asi do polovice júla postupne slabnúť.
Ďalšia kométa, ktorú môžeme považovať za relatívne dostupnú, jasnú a zaujímavú, je C/2015 ER61 (PanSTARRS). Nájdeme ju takmer celý február v Hadonosovi. Bude však slabá s jasnosťou asi 13 magnitúd a bude nízko nad juhovýchodným obzorom pred východom Slnka. Pozvoľna bude prechádzať Strelcom, Kozorožcom a Vodnárom. Na začiatku mája bude jej jasnosť na úrovni 7 magnitúd, zbadať by sme ju mohli aj triédrami. Kaziť dojem bude len jej výška – sotva 10 stupňov.
Slovensko vo vesmíre
Zostávajúce dve kométy nesú mená astronómov, ktorí pôsobili na Slovensku, na Skalnatom plese. Niektorí pracovníci Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV sa na jar 2017 zapoja do blížiacej sa pozorovacej kampane zameranej práve na tieto dve kométy s cieľom dozvedieť sa viac o rotácii jadier, ich aktivite, priebehu možných výbuchov a vlastnostiach prachu a plynu v kome.
Ľudmila Pajdušáková
Jednou z komét je 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková. Objavil ju Minoru Honda 3. decembra 1948, no 6. a 7. decembra ju nezávisle od prvého objaviteľa spozorovali aj Antonín Mrkos a Ľudmila Pajdušáková na Skalnatom plese. Ide o krátkodobú kométu s dobou obehu okolo Slnka 5,26 roka. Samotné jadro má v priemere menej než 1 km. 45P patrí do tzv. Jupiterovej rodiny (kométy s obežnými dobami do 20 rokov). Zaujímavosťou je, že časť jej dráhy prechádza blízko dráhy Zeme. Tento rok sa síce kométa nepriblíži k Zemi natoľko ako v roku 2011 (9 miliónov kilometrov), ale naďalej to bude jedna z najmenších vzdialeností za posledných 100 rokov (tentoraz asi 12 miliónov kilometrov) a zároveň aj na ďalších 100 rokov. Pochopiteľne, táto blízkosť kométy je príležitosťou na jej pozorovanie.
Začiatkom decembra 2016 kométa dosiahla jasnosť, ktorá postačuje pre menšie ďalekohľady. Kométa sa stále pohybovala nízko nad západným obzorom, kde ju prežaroval svit zapadnutého Slnka. Žiaľ, uhol medzi ňou a Slnkom sa zmenšil natoľko, že kométa bola nepozorovateľná, aj keď dosiahla jasnosť asi 7 magnitúd, s ktorou by na oblohe bez Slnka atakovala hranicu viditeľnosti voľným okom. Už od 1. februára ju budeme môcť zazrieť na rannej oblohe v Orlovi, kde bude približne štyri dni tráviť v zajatí Mliečnej cesty. Pohyb kométy bude rýchlejší než v predošlých dňoch, pretože jej vzdialenosť od Zeme sa bude blížiť k minimu, t. j. na 0,083 AU (takmer 12,5 milióna km). Dosiahne ju v doobedňajších hodinách 11. februára v Herkulovi.
Ľubor Kresák
Druhou kométou je 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák. Objavil ju Horace Parnell Tuttle 3. mája 1858 na Harvard College Observatory (Cambridge, USA). Pozoroval ju do 2. júna 1858. Bolo zrejmé, že ide o periodickú kométu s dobou obehu 5,8 až 7,5 roka, no pri nasledujúcom návrate ju nik nepozoroval a stratila sa. Znovu ju našiel 1. júna 1907 Michel Giacobini (Nice, Francúzsko) pomocou 40 cm ďalekohľadu, ale nik netušil, že ide o identický objekt objavený Tuttlom v roku 1858. Až v roku 1928 si Crommelin všimol podobnosť dráh oboch komét a predpovedal jej návrat na roky 1928 a 1934. Kométu znova nik nespozoroval, opäť sa považovala za stratenú. Objavil ju až 24. apríla 1951 Ľubor Kresák na Skalnatom plese. Jej jasnosť odhadol na 10 magnitúd. Identifikoval ju s kométami pozorovanými v rokoch 1858 a 1907. Pozoroval ju necelé štyri mesiace až do začiatku augusta 1951. Opäť ju pozorovali v rokoch 1973, 1978 a 2001. Aj 41P patrí do Jupiterovej rodiny s dobou obehu okolo Slnka 5,42 roka. Na rozdiel od 45P sa nepriblíži k Zemi tak blízko, bude to až 0,148 AU (22 miliónov km) 5. apríla.
O pozorovateľnosti kométy pre širšiu verejnosť sa dá hovoriť až od začiatku marca. Vtedy prejde z Raka do Malého leva, v polovici marca do Veľkého voza. Stane sa cirkumpolárnou, teda počas 24 hodín nezapadne pod obzor. Od 1. apríla sa dostane do Draka, v ktorom snáď prekoná magickú hranicu 5 magnitúd a možno ju uvidíme aj voľným okom. Vtedy ju budeme môcť pozorovať po celú noc. Hrdo ju nazvime aj Veľkonočnou kométou. Mesiac máj strávi v Herkulovi, kde bude postupne slabnúť. V júni prejde do Hadonosa a tam prestane byť viditeľná vizuálne. Kométa môže prekvapiť aj pozitívne. Je známe, že v roku 1973 výrazne zjasnela až o 10 magnitúd a dosiahla jasnosť 4 magnitúdy. No v roku 2006 dosahovala jasnosť sotva 10 magnitúd bez výraznejších zjasnení. V roku 2001 zaznamenala dve zjasnenia a blížila sa k jasnosti 7 magnitúd.
Posledné dve kométy budú vďaka svojej blízkosti k Zemi cieľom radaru v kalifornskom Goldstone. Kométa 45P ním bola aj v auguste 2011 a radar sa na ňu zameria v tomto roku od 8. do 12. februára. Kométa 41P bude v hľadáčiku až v apríli. Ostáva už zaželať len jediné. Jasné nebo!
Text a ilustrácie Marek Husárik
Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
Foto Pixabay
