Odhaduje sa, že každý rok spôsobí 700 druhov jedovatých hadov svojím uhryznutím viac ako 100 000 úmrtí ľudí. Zo strany hadov ide o sebaobranu, pretože sa v danej chvíli cítia ohrozené človekom.
Nový výskum, ktorý viedol Wolfgang Wüster z waleskej Bangorskej univerzity však dospel k záveru, že hadie jedy sa nevyvinuli ako obranný mechanizmus. Na zabezpečenie účinnej obrany pred predátorom by hadie jedy totiž museli poskytnúť dostatočnú okamžitú bolesť, aby odradili predátora a umožnili mu uniknúť. Takto napríklad funguje včelie bodnutie, ktoré okamžite bolí. Podľa vedcov však prekvapivo málo jedovatých hadích uhryznutí spôsobuje okamžitú bolesť, z čoho vyplýva, že jed sa primárne nevyvinul na obranné účely.
Toto zistenie vyplýva z analýzy 584 hlásení o uhryznutí hadom, ktoré sa týkali 192 druhov jedovatých hadov. Ukázalo sa, že drvivá väčšina uhryznutí nespôsobuje silnú skorú bolesť.
Naše výsledky nepotvrdzujú teóriu o vývoji hadích jedov ako o primárnom spôsobe obrany, aj keď pravdepodobne existujú zaujímavé výnimky, ako je obranné používanie pľuvania jedu niektorými kobrami. Tieto špecifické prípady si zaslúžia ďalší výskum, uviedol spoluautor štúdie Kevin Arbuckle zo Swanseaskej univerzity. Podľa W. Wüstera sa ukázalo, že hlavným hnacím motorom vývoja jedu u hadov by mohol byť prírodný výber stravy.
Zo stránky Science Daily spracovala BP
