V posledných rokoch ovplyvnili vlny horúčav aj krajiny s tradične chladným podnebím. Socioekonomický dosah horúčav však môže byť pre rôzne krajiny odlišný. Závisieť to bude od toho, do akej miery sú vystavené tomuto typu rizika a ako sú schopné prispôsobiť sa klimatickej zmene. V článku vydanom v Nature Communications vedci porovnali dva scenáre globálneho otepľovania – s teplotným vzrastom o 1,5 °C a o 2 °C – a následky výsledných vĺn horúčav na spoločenstvá s buď vyšším, alebo nižším socioekonomickým vývojom. Vedci vypočítali pravdepodobnosť výskytu extrémnych vĺn horúčav v rôznych častiach sveta pri dvoch scenároch otepľovania s ohľadom na súčasné klimatické podmienky. Zistili, že aj keď extrémne vlny horúčav nastanú všade vo svete v oboch scenároch otepľovania, už polstupňový nárast teploty – z 1,5 °C na 2 °C – by viedol k radikálnemu nárastu extrémnych teplôt v Afrike, na Strednom východe, ako aj v častiach Juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. Prudký nárast populácie v týchto regiónoch spolu s nízkou úrovňou socioekonomického vývinu robia krajiny týchto území bezbrannými pred následkami horúčav. Štúdia dokonca naznačuje, že populácie v týchto oblastiach budú vystavené väčšiemu riziku vĺn horúčav pri scenári otepľovania o 1,5 °C, než by boli populácie v rozvinutých krajinách pri 2 °C scenári.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
