Pod pichliačmi ježov tmavých sa už dávno pred érou antibiotík objavili mikrobiálne patogény odolné proti liekom. Jesper Larsen zo Statens Serum Institut v Kodani a jeho kolegovia vystopovali vývoj zlatého stafylokoka Staphylococcus aureus, rezistentného proti meticilínu (MRSA), až k ježom pred stovkami rokov.
Vedci skúmali ježov Erinaceus europaeus a Erinaceus roumanicus z 10 európskych krajín a Nového Zélandu. MRSA našli vo zvieratách v Spojenom kráľovstve, Škandinávii a Česku. Tím zmapoval evolúciu 16 kmeňov MRSA. Najstaršie línie sa v populáciách ježov objavili pred 130 až 200 rokmi a infikovali ľudí a dobytok dávno predtým, ako sa v 40. rokoch 20. storočia dostal na trh penicilín.
Ako sa však rezistencia vyvinula? Starší výskum Trichophyton erinacei, huby, ktorá prenosom z ježov spôsobuje pásový opar u ľudí, zistil, že huba na koži ježov zabila niektoré S. aureus, ale tie rezistentné nie. Vedci identifikovali dve prírodné antibiotiká podobné penicilínu, ktoré huba vypúšťa. Ježe sú rezervoárom odolných stafylokokov, pretože tie čelia organizmom, ktoré produkujú penicilín, tvrdí biochemik Gerry Wright. Huby súperia s mikróbmi, ako je S. aureus, o zdroje a miesto na hostiteľovi.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
