Polyhistor z Kežmarku
V týchto dňoch uplynie 330 rokov od narodenia geografa, astronóma a speleológa Juraja Buchholtza mladšieho.
Juraj Buchholtz mladší sa narodil 3. novembra 1688 v Kežmarku. Už jeho otec Juraj Buchholtz starší (1643 – 1725), ktorý bol evanjelickým kazateľom a seniorom spišských miest, robil výskumy v oblasti Vysokých Tatier. Zanechal po sebe prvý známy opis horolezeckého výstupu na Slavkovský štít. Jeho syn absolvoval stredoškolské štúdiá v Rožňave a v Kežmarku. V rokoch 1708 až 1713 absolvoval štúdium teológie v Gdansku, v Greifswalde, Lipsku a vo Wittenbergu. V roku 1714 sa stal rektorom evanjelickej artikulárnej školy v Paludzi a v rokoch 1722 až 1728 bol rektorom evanjelickej školy v Kežmarku. Zomrel 3. augusta 1737 v rodnom Kežmarku.
Bádateľ Tatier
Juraj Buchholtz ml. využil pobyt v Kežmarku nielen na vzdelávanie detí, ale aj na skúmanie prírody. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Ako prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier. Je to ceruzkou kreslený pohľad na hory od Veľkej Lomnice z roku 1717 s podrobnou legendou. Cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy. Bol autorom štúdií o lososoch v riekach Poprad a Dunajec, o liečivých prameňoch vo Vyšných Ružbachoch a o Demänovských jaskyniach. Na žiadosť Mateja Bela (1684 – 1749) robil od roku 1718 pre neho vedecké výskumy. Štúdiom Liptova sa zaoberal z rozličných stránok. Zaujímali ho zámky Hrádok a Likava, minerálne pramene v Liptovskom Jáne, Boci, Lúčkach a iné, zväčša prírodné zaujímavosti. Zaoberal sa aj štúdiom Spiša a Oravy, hoci už nie tak podrobne.
Ako prvý vypracoval mapu Demänovskej ľadovej jaskyne. Matej Bel ju v roku 1723 uverejnil vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Skúmal a zakreslil Silickú ľadnicu, aj Domicu.
Išiel v stopách svojho otca, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách a spolu so študentmi bádal po tajomstvách Zeleného plesa. Bol to práve J. Buchholtz ml., ktorý v najväčšej miere informoval Mateja Bela o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku 1724 do Belianskych Tatier a k Zelenému plesu pod Jastrabou vežou. Túto vysokohorskú túru opísal v nasledujúcom roku vo vratislavskom zborníku Relation von der Carpathischen Reise v Annales physico-medicorum. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Juraj Buchholtz ml. roku 1736 svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty.
Pozoruhodnosti
Juraj Buchholtz ml. sa venoval aj astronómii. Pozoroval slnečné a mesačné úkazy. Svoje poznatky uverejnil v rokoch 1723 až 1726 vo vratislavských análoch Sammlung von Natur und Medizin – wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur – Geschichten. Tam pravidelne uverejňoval svoje meteorologické pozorovania a vyšlo mu viac ako päťdesiat článkov s pozoruhodnými zaujímavosťami. Napríklad napísal, že 1. marca a 14. júna 1726 bolo v Kežmarku vidieť dve Slnká a že 29. januára 1724 bolo na celom Spiši zemetrasenie s dvoma otrasmi. V roku 1718 si do denníka zapísal, že koncom apríla videl ponad Lazište letieť akéhosi draka. Táto udalosť ho priviedla na myšlienku preskúmať jaskyne v Demänovskej a neskôr i vo Svätojánskej doline. Jaskyne v Demänovskej doline navštevoval pravdepodobne už v roku 1714.
Stal sa členom niekoľkých vedeckých spoločností v Nemecku. Bol aj literárne činný. Písal latinské, nemecké a slovenské verše, pre svojich študentov napísal divadelnú hru.
Po Jurajovi Buchholtzovi ml. pomenoval Uhorský karpatský spolok Zbojnícke plesá. Po roku 1918 však názov zapadol do zabudnutia.
Meno Juraja Buchholtza mladšieho je zapísané na svetovom zozname osobností UNESCO.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora
