Slovensko je krajina bohatá na prírodné úkazy, ktoré sú svedectvom zložitej geologickej histórie nášho územia a predstavujú neoceniteľné geologické dedičstvo. Medzi nimi má svoje miesto aj travertín – kameň mnohých tvárí.
Travertín je sladkovodný pramenný vápenec, ktorý vzniká vyzrážaním uhličitanu vápenatého z minerálnych prameňov. Uhličitan vápenatý, hlavná zložka travertínu, pochádza z druhohorných hornín. Farbu travertínu ovplyvňuje chemické zloženie vody. Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesi spôsobujú žlté, červené a hnedé (železo) alebo sivé (mangán) zafarbenie. Travertín býva vrstvovitý alebo pórovitý a vyskytuje sa v rozmanitých formách – od sypkých, krehkých penovcov (vápenný tuf), silne dutinových typov až po mohutné, pevné lavicovité formy. Začiatky vzniku travertínu sa spájajú s koncom mladších treťohôr. Väčšina našich travertínov pochádza z medziľadových období starého kvartéru (pleistocénu). Začali teda vznikať pred asi 1,8 milióna rokmi a proces ich vytvárania môžeme pozorovať aj dnes. Tým, že sa travertín viaže na zlomy, jeho výskyt odhaľuje mladé tektonické procesy, súvisiace s koncom mladších treťohôr (neogén) a so štvrtohorami (kvartér). Slovensko je mimoriadne bohaté na prejavy týchto procesov.
Kameň, ktorý rastie
Na mnohých miestach Slovenska sa tvoria zaujímavé útvary – pramenné vývery, z ktorých vytekajú drobné jarčeky s usadzujúcim sa vápnitým bahnom, rôzne veľké travertínové kopy s krátermi, misy, terasy, vodopády… Prítomnosť tohto kameňa v krajine je výsledkom pôsobenia zrážkovej vody obohatenej o oxid uhličitý zo vzduchu, ktorá preniká cez rozpukané a priepustné vápencovo-dolomitické vrstvy do podzemia. Rozpúšťa povrch hornín, vznikajú škrapy a prispieva tiež k vzniku krasových jám (závrtov). Počas cesty v horninových masívoch sa voda otepľuje a mineralizuje, teda obohacuje o rôzne chemické prvky. Na iných miestach sa potom tlačí k zemskému povrchu, využívajúc zlomové línie, ako aj tlak oxidu uhličitého. Poklesom teploty a tlaku na zemskom povrchu sa môžu k procesu pripojiť aj niektoré riasy alebo rastliny. Vodný roztok potom stráca vodu i oxid uhličitý a vyzráža sa z neho uhličitan vápenatý. Ten sa potom usádza okolo pramenných výverov, najskôr v podobe sypkého penovca či pramenitu, ktorý sa pribúdaním nových a nových vrstvičiek mení na pevný travertín.
Travertínové kopy
Travertínová kopa vzniká sústredeným vyzrážaním travertínu okolo prameňa. Okrúhla priehlbina na vrcholovej časti, prípadne na boku travertínovej kopy, sa nazýva travertínový kráter. Môže ho ohraničovať val a môže byť vyplnený vyvierajúcou minerálnou vodou alebo len unikajúcim oxidom uhličitým z kyselky (mofetový kráter). Na bokoch kopy často vidíme mikrokaskády, odtokové žliabky alebo drobné druhotné krátery. Kopy sa tvoria a zanikajú pomerne rýchlo. Veľmi malé kopy vznikajú desiatky rokov, stredne veľké – tisíce rokov a najväčšie, napríklad travertínová kopa Dreveník, 1 až 2 milióny rokov. Pekné travertínové krátery nachádzame napríklad vo Vyšných Ružbachoch, Rojkove, Liptovských Sliačoch či Santovke.
Terasy
Travertínová terasa je sústava stupňovite usporiadaných hrádzí a terás na svahu, po ktorom steká v tenkej vrstve minerálna voda a zráža sa z nej hornina. Travertín sa ukladá dovtedy, kým sa neupchá prístupová cesta vody na povrch. Ak jazierko na terase vyschne, voda si nájde novú cestu a vzniká nová terasa. Postupne sa formuje kaskáda terás. Travertínové terasy sa u nás nachádzajú napríklad v Bešeňovej, Jazierciach, Lúčkach a na Sivej Brade. Na kaskádach sú časté vodopády, napríklad na Hájskom potoku v Slovenskom krase. Najznámejšie travertínové terasy na svete nájdeme v Pamukkale v Turecku.
Útvary na Slovensku
Mnohé travertínové útvary u nás pripomínajú malé sopky s krátermi vyplnenými vodou, napríklad v Rojkove neďaleko Ľubochne s vrcholovým jazierkom s priemerom 10 m. Najznámejšie a zároveň najväčšie travertínové jazero na Slovensku je kráter vo Vyšných Ružbachoch, ktorý má priemer až 20 m. Vypĺňa ho termálna voda a vzniklo prepadnutím vrcholu travertínovej kopy. V Mičinej pri Zvolene sú akési malé travertínové sopky. Väčšina z nich vznikla v najmladšom geologickom období – holocéne (pred približne 10 000 až 12 000 rokmi) a tvoria sa tu aj dnes. Týchto 28 travertínových kôp sa viaže sa na vývery studených minerálnych vôd. Niektoré kopy majú bochníkový tvar, väčšina z nich má však typický plocho kužeľovitý tvar s kráterom, okolo ktorého sa vytvoril úzky, dovnútra previsnutý val. Takýto špecifický tvar sa nazýva mičinský typ. Keď vyschne zdroj takejto travertínovej kopy, tá časom vyschne a postupne sa v teréne stráca. V činných kopách sa uprostred usadzuje travertín hrdzavočervenej farby od prímesí železa, v okrajových častiach je farba travertínu biela.
V Bešeňovej, Sklených Tepliciach a Dreveníku
Travertínové útvary v Bešeňovej sú viditeľné pri ceste autom alebo vlakom medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom. Na svahu sa objavujú viaceré podivné biele, ružové, červené až hrdzavohnedé útvary, bublajúci kráter, kaskády… Mimoriadne pestro sfarbené sú živé Červené terasy priamo nad železničnou traťou. Pramene, ktoré sýtia tieto terasy vodou, obsahujú železo. To má priamy vplyv na farebné tónovanie travertínu od takmer bielej cez žltú, pomarančovú až po rumelkovo červenú, prípadne hnedú. Fantastické travertínové útvary visia ako lampióny na svahu doliny Teplého potoka v Sklených Tepliciach v pohorí Štiavnické vrchy. Jeden je krajší ako druhý a každý inak sfarbený. Najatraktívnejšou travertínovým útvarom je tu jaskynný kúpeľ Parenica. V uzavretej miestnosti jedného z kúpeľných domov vyviera prameň s teplotou 42 °C, ktorý vytvára travertínový vodopád červenkastej farby. Na Spiši v Hornádskej kotline sa nachádza najmohutnejší travertínový útvar na Slovensku s plochou viac ako tri štvorcové kilometre. Tvorí ho sedem veľkých travertínových kôp. Najväčšia z nich Dreveník, má hrúbku niekoľko desiatok metrov. Je uložená na flyšových pieskovcoch a ílovcoch starších treťohôr, preto sa ťahá pozdĺž puklín. Vznikli tak skalné bludiská – veže oddelené roklinami, ktoré sa mrazovým zvetrávaním ešte rozširujú. Najznámejšie z nich sú kamenné mestá Raj a Peklo.
Národný kameň
Travertín môžeme často obdivovať aj ako dekoračný kameň na vnútorných a vonkajších obkladoch budov v mnohých slovenských mestách. Žlto sfarbený liptovský travertín sa v minulosti ťažil v Bešeňovej. Nájdeme ho na vonkajšom obklade budovy Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave, ale aj Paláca národov v Ženeve. Niektoré prvky interiéru hlavnej budovy Univerzity Komenského sú zo zlatého ónyxu, ktorý sa ťažil v Leviciach. Biely a sivý travertín sa ešte vždy ťaží na Spiši. Vytvorili z neho aj Mohylu M. R. Štefánika na Bradle. Najkrajší je však travertín priamo v prírode. Na travertínových útvaroch postavili Spišský a Bojnický hrad. V roku 1926 našli v travertínovej kope Hrádok pri Gánovciach na Spiši pozoruhodný oválny kameň. Neskôr sa zistilo, že ide o vnútornú výplň lebky neandertálca. V travertíne vznikla aj Prepoštská jaskyňa v Bojniciach. Mnohé travertíny Slovenska sú chránené územia rôznej kategórie. Travertín je pozoruhodný a oku lahodiaci kameň, kameň zrodený z vody, kameň, ktorý rastie a ktorý žije.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
Katedra fyzickej geografie a geoekológie
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Príspevok vznikol vďaka projektu KEGA č. 088UK-4/2013
