Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju terajšiu podobu nadobúdal milióny rokov. V piatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do karbónu, počas ktorého sa objavili obrovské lesy, ktoré dali vzniknúť zásobám čierneho uhlia.
Po kambrickej explózii došlo na konci ordoviku k hromadnému vymieraniu. V silúre po obnove ekosystémov kolonizovali súš rastliny nasledované bezstavovcami a v devóne aj stavovcami. Ešte pred koncom devónu postihlo planétu ďalšie hromadné vymieranie. Rozvoj života to však nezastavilo a v karbóne si organizmy podmanili aj vzdušný živel.
Zrod superkontinentu
Na začiatku karbónu pred 350 miliónmi rokov existovali dve veľké pevninské masy, Gondwana a Euramerika. Medzi nimi sa nachádzal oceán Rhea, ktorý sa však postupne scvrkol na pomerne úzku morskú cestu. Do neskorého karbónu sa Euramerika a Gondwana úplne spojili a vytvorili superkontinent Pangea, ktorý pokrýval zemeguľu od vysokých zemepisných šírok severnej pologule až k južnému pólu. Na západ od superkontinentu sa rozprestieral oceán Panthalassa, zatiaľ čo východné pobrežie Pangey obmýval oceán Paleo-tethys. Vytvorenie Pangey malo veľký vplyv na morské aj vzdušné prúdy a zároveň podnebie. Výsledkom bol nástup veľkej ľadovej doby asi pred 330 miliónmi rokov s centrom v juhogondwanskej časti Pangey. Masívne ľadové pokrývky striedavo ustupovali a zase postupovali, pričom ľadovce dosiahli maximálne rozšírenie pred 305 až 315 miliónmi rokov a siahali až po 35. stupeň južnej zemepisnej šírky. Ľadová doba sa skončila až v nasledujúcom období – počas permu.
Dobšinský karbón
V karbónskych moriach prevládali ramenonožce, rugózne a tabulátne koraly, ľaliovky, machovky a ryby. Fosílie goniatitov sú bežné v riasových vápencoch a v čiernych bridliciach, kde sa často nachádzajú s lastúrnikmi. Trilobity, ktorým sa darilo od kambria, sa však z neskorodevónskeho vymierania už nespamätali. Počas karbónu prežívala jediná skupina proetidných trilobitov, ktorých zvyšky poznáme aj zo Slovenska. Nachádzame ich v okolí Dobšinej, pričom prvé zdokumentované nálezy karbónskych skamenelín z tejto oblasti pochádzajú už z polovice 19. storočia. Z dobšinského karbónu bola opísaná bohatá morská fauna bezstavovcov, v rámci ktorej trilobity tvoria iba malú časť. Z tých istých lokalít však pochádzajú aj nálezy flóry a suchozemskej fauny vrátane trigonotarbidných pavúkovcov (pozri Quark 6/2018). Ako je možné, že sa na rovnakom mieste striedajú fosílie morských tvorov s obyvateľmi súše? Odpoveď je v klimatických pomeroch vtedajšieho obdobia.
Vek uhlia
Rozsiahle neskorokarbónske zaľadnenie postihlo hladinu svetového oceánu, ktorá stúpala a klesala s postupovaním a ustupovaním ľadu, pričom rozdiel v jej úrovni medzi dvoma extrémnymi stavmi bol takmer 100 metrov. Pri nízkom stave hladiny sa plytké tropické moria zmenili na nížiny s rozlohou až niekoľko miliónov štvorcových kilometrov, kde sa rozrástli ohromné močiarne lesy, a pri vysokom stave morská voda pobrežné močiare zaplavila. Tieto výkyvy sa odrážajú v usadeninách karbónskeho veku ako striedanie polôh bridlíc morského pôvodu a uhlia. Uhoľné sloje vznikli premenou rašelinísk vo vlhkých močiaroch, ktoré sa počas viacerých medziľadových období nachádzali v nižších zemepisných šírkach blízko rovníka. Obdobie karbónu dostalo svoj názov práve podľa uhlia (z latinského carbo). Jeho pôvodnou surovinou bola rastlinná hmota, ktorá sa hromadila a menila najprv na rašelinu a potom na uhlie.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto a ilustrácie autor
