Karloveský klenot

Karloveské rameno je jedno z posledných dunajských plnoprietočných ramien na Slovensku, ktoré reaguje na prietok Dunaja. Nachádza sa v západnej časti Bratislavy pozdĺž Devínskej cesty smerujúcej od mestskej časti Devín do Karlovej Vsi.

Nádherne sfarbené listy paviniča popínavého (Parthenocissus inserta) dodávajú okraju lužného lesa pri Karloveskom ramene žiarivo červený vzhľad v jesennom období. Táto, na rozdiel od vždyzeleného brečtana, opadavá liana sa prichytáva na podklad pomocou malých rozvetvených úponkov. Môže dosiahnuť dĺžku až 20 m. Rastlina sa pomocou úponkov vyšplhá aj po vysokom strome. Pavinič pochádza zo Severnej Ameriky a rozširuje sa údolím Dunaja. Ako okrasná drevina bola introdukovaná do strednej Európy v období rokov 1800 až 1950 a postupne sa rozšírila do lužných lesov.

Od Dunaja sa rameno oddeľuje pod Devínskou cestou vo vzdialenosti približne tri štvrte kilometra od Nového kameňolomu v Devíne a opäť sa spája s Dunajom pred Mostom Lanfranconi pri vodáckom centre.

Prírodná krása…

Územie medzi Dunajom a Karloveským ramenom sa nazýva ostrov Sihoť. Nachádzajú sa na ňom významné cenné prírodné biotopy s viacerými ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. Rastú tu vŕbovo-topoľové a dubovo-brestovo-jaseňové lužné lesy. Sihoť je aj dôležitým zdrojom pitnej vody a na jeho území sa nachádza 46 studní a množstvo vrtov. Od roku 2012 je pre svoje prírodné hodnoty chráneným areálom na Slovensku. Táto oblasť je súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy a chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy, pričom patrí pod európsku sieť chránených území NATURA 2000. Vstup na riečny ostrov Sihoť je pre verejnosť prísne zakázaný a dostať sa tam dá len výnimočne, napríklad počas Bratislavských mestských dní. Keď nie je vysoká hladina vody, oplatí sa pre jeho prírodnú krásu prejsť aj okolo samotného Karloveského ramena. Okrem toho je odtiaľ vidieť aj veľkú časť okraja Sihote.

… hodná ochrany

Zvyšky starých, často odumretých stromov obrastených nezriedka brečtanom dodávajú lužnému lesu divoký charakter, akoby to bolo niekde v tropickom pralese s prítomnosťou lián.

Väčšina ľudí, najmä Bratislavčanov, spája Karloveské rameno s vodáckym športom. Tunajšia lodenica je zrejme najpozoruhodnejším stavebným objektom a pri Karloveskom ramene sídli viacero športových klubov. Keď je v ramene dostatočné množstvo vody, sú tu výborné podmienky pre kajakárov, kanoistov a člnkárov. Popri svojej športovej aktivite môžu aj oni obdivovať okolitú prírodnú krásu.
Tá je v tejto oblasti očarujúca v každom ročnom období. Už len pohľad na staré nádherné obrovské stromy vyvoláva obdiv. Sú to stromy dunajského lužného lesa a zväčša ide o topole a vŕby. Niektoré sú vplyvom svojej váhy a pomerne častých záplav výrazne naklonené nad hladinu vody alebo aj úplne vyvrátené. Miestami je to ako v naozajstnej divočine, lebo nik stromy v lese neodstraňuje.
Za prírodnými krásami netreba ísť priamo na ostrov Sihoť. Stačí sa prejsť v lese po chodníkoch popri ramene. Bolo by žiaduce, aby sa ochrana pri Karloveskom ramene vzťahovala nielen na oblasť Sihoti, ale aj na širšie okolie, hoci už len na zbytok lužného lesa a pobrežie na opačnom brehu pod Devínskou cestou smerom na Devín.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2023. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.