Jeseň to má, čo sa týka popularity ročných období, nahnuté. Je sychravo, dni sa skracujú a chlad sa začína dostávať pod kožu. Má(me) však jedno šťastie – môžeme vidieť krásne farby lístia na stromoch.
Počas roka sú listy zelené vďaka chlorofylu, chemikálii, ktorú rastliny využívajú na fotosyntézu, a teda získavanie energie zo slnečného svetla. Kde sa však berú žltá, oranžová, červená či hnedá, ktoré vidíme na jeseň? Za žltú a oranžovú farbu sú zodpovedné karotenoidy a flavonoidy, látky, ktoré sfarbujú aj mrkvu, banány či žĺtka vo vajíčkach. Ich úlohou je pomáhať fotosyntéze, a tak sú v listoch prítomné po celý rok. Za bežných podmienok sú ukryté pod farbou prevažujúceho chlorofylu. Stromy sú extrémne šetrné a keď sa blíži zima, začnú minimalizovať straty. Chlorofyl sa začne rozkladať a živiny z neho sa ukladajú v strome. Rovnako sa postupne rozpadávajú aj karotenoidy a flavonoidy – len im to trvá dlhšie. A preto v istom období, keď sa chlorofyl už rozpadol a ony ešte nie, v listoch dominujú – čo vyvoláva krásne žlté a oranžové sfarbenie. S červenou farbou je to iný príbeh. Za ňu sú zodpovedné antokyány (podobne ako aj v ríbezliach či divých makoch), ktoré vznikajú až na jeseň a ani to nie vo všetkých stromoch. Antokyány slúžia ako antioxidanty, no podľa rôznych hypotéz spĺňajú aj ďalšie funkcie – napríklad chránia listy pred silným svetlom alebo pred voškami, ktoré láka žltá farba. A čo hnedá, ktorá listom dominuje na záver? Čiastočne je to farba samotnej štruktúry listov, sčasti sú to triesloviny, horké látky, ktoré sú napríklad zodpovedné za nepríjemnú chuť dlho lúhovaného čaju a ktoré majú odradiť hladné zvieratá.
Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Foto Pixabay
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
