V zime sa mení celá krajina. Nielen človek, ale aj zvieratá sa musia týmto zmenám prispôsobiť. Takmer všetky si hľadajú bezpečné úkryty a využívajú na to dostupné prostriedky.
Šelmy (zool. mäsožravce, Carnivora) patria medzi mäsožravé cicavce. K ich životu patrí prenasledovanie a lov živej koristi, niekedy väčšej, ako je šelma sama. Vlky ulovia štyrikrát väčšieho jeleňa, lasica dvakrát väčšieho potkana. Mnohé druhy šeliem lovia rovnakú korisť ako človek. Napríklad rys loví srnčiu zver, líška zajace, vlk jeleniu zver, divá mačka divé králiky. Lovenie koristi týchto predátorov však nemá nič spoločné so zabíjaním – je to ich potrava a tiež potrava pre dorastajúce mláďatá.
Ochrana mláďat
Šelmy mávajú zvyčajne len jeden vrh mláďat ročne s menším počtom potomkov v porovnaní s hlodavcami. Niektoré ako lasica alebo líška sú schopné prispôsobiť sa v niektorých rokoch väčšiemu množstvu hlavnej koristi dočasnou väčšou plodnosťou.
V tele samice sa zárodky už pohybujú, približne v polovici vnútromaternicového vývinu ovládajú plody už maximálny počet pohybov. Nemecko-americký neuroembryológ Viktor Hamburger (1963) zistil, že tieto pohyby sú spontánne a nezávislé od vonkajšieho prostredia v maternici. Koncom vnútromaternicového vývinu už dozrieva aj hmat a napokon začínajú zárodky vnímať aj pomocou sluchového a rovnovážneho ústrojenstva. Zvukovody sa mláďatám otvárajú hneď po narodení, no oči až neskôr, v závislosti od jednotlivých druhov. Asi tri dni pred narodením mláďat už samica nevychádza z brlohu.
Mláďatá šeliem sa rodia slepé a málo vyvinuté, a preto samica pred ich narodením buduje krytý brloh, často aj so zatepleným hniezdom. Mladé zvieratá zotrvávajú pomerne dlho v brlohu, ktorý musí zodpovedať dostatočnej úrovni bezpečnosti a musí byť prispôsobený poveternostným vplyvom.
Medveď hnedý
Medveď hnedý (Ursus arctos) je zimný spáč a medvedica si preto svoj brloh pripravuje už pred zimou. Samotný brloh – hniezdo, kde medveď leží čiastočne skrútený do klbka na boku alebo na bruchu – je asi meter dlhý. Medvedica ho buduje najmä na okraji stromovej hranice lesa alebo v horách v pásme kosodreviny. Vo vápencových oblastiach väčšinou zimuje a rodí v jaskyniach. V sypkej zemi si vyhrabáva brloh pazúrmi a korene rastlín odstraňuje zubami. Často sa brloh nachádza aj pod vývratmi, v dutinách rozlámaných kmeňov alebo v hustej mladine.
Počas zimy sa medveď v brlohu takmer nepohybuje, zaujíma strnulú polohu, občas sa trochu pretočí. Samica, ktorá má v priebehu zimy mláďatá, si stavia oveľa rozsiahlejší brloh ako samec. Vystiela ho suchým lístím, trávou, machom aj papradím. Nachádza sa v ňom bočný priestor, do ktorého sa v čase pôrodu natesnajú mláďatá. Medvedí brloh býva často aj počas zimného spánku sčasti otvorený, niekedy si ho medvedica prikrýva konármi. Keď sa mláďatá narodia, medvedica okolo brlohu rozmiestňuje odpočívadlá. Sú to menšie diery v snehu alebo v zemi, ktoré si neskôr často vyhrabávajú aj mladé medvedíky.
Vlk dravý
Samica vlka dravého (Canis lupus) si začína budovať brloh už v prvých dňoch gravidity vo veľmi ťažko prístupných strmých úžľabinách, pod prevismi skál a vývratmi. Vlčica si často upravuje aj diery po jazvecoch a líškach, ktoré majú oveľa lepšiu schopnosť hrabať. Neďaleko brloha musí byť vždy prístup k vode či napájadlu. V okolí rodného brloha, ktorý obývajú viac rokov, sú vybudované ešte aj dva až štyri náhradné brlohy. Do nich vlčica spolu s ostatnými členmi svorky prenášajú mláďatá v období, keď nastanú nepriaznivé podmienky alebo sa vlčica cíti ohrozená. Aj preto sa vlky pri brlohu dlho nezdržiavajú a nelovia v okruhu 7 až 10 km od neho, aby svoj úkryt udržali v prísnej tajnosti. Mláďatá kŕmia všetci členovia, najprv predtrávenou, polotekutou stravou a neskôr, keď už mláďatá vychádzajú von, aj kúskami mäsa.
Líška hrdzavá
Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) si materský brloh buduje postupne počas celého obdobia gravidity, zvyčajne je však základ hotový veľmi rýchlo. S vyhrabávaním diery pomáha samici aj samec. Ak má líška v okolí staré diery, postupne ich čistí a vyhrabáva nečistoty, aby mohla v čase častého rušenia v materskom brlohu okamžite odniesť mláďatá na iné miesto. Tieto núdzové diery alebo úkryty majú len plytké hniezdo či krátku chodbu, napríklad v dutine práchnivého koreňa. Líška si pre pôrod mláďat vyhrabáva nový brloh do neporušenej pôdy a mláďatá sa rodia na holú zem.
Niekedy líška využíva pre vrh mláďat aj starý brloh niekoľko rokov po sebe. Má v ňom vybudovaných viacero hniezd, ktoré sú pod zemou, vzdialené od seba aj niekoľko desiatok metrov. Brloh sa tak stáva labyrintom sústavy chodieb a hniezd s viacerými dierami. Niekedy bývajú brlohy aj etážovo nad sebou, najmä vo svahu.
Psík medvedíkovitý
Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) si vlastné brlohy buduje veľmi zriedka. Zvyčajne využíva staré diery líšok a jazvecov, ktoré si pred narodením mláďat dôkladne vyčistí a upraví pre svoju potrebu. Hniezdna komora je pomerne veľká a dosahuje rozmer do metra. Až tesne pred vrhom vystelie psík miesto jemnými vláknami tráv a listami tŕstia. Vchod do brloha je maskovaný, zvyčajne ho z povrchu nevidno, je zavalený suchým rastlinným materiálom, prípadne spleťou konárov. Pri vchode má psík jamky na zahrabávanie trusu podobne ako jazvec.
Text a foto Ivan Kňaze
