Len zopár silných búrok v Antarktíde môže mať podstatný vplyv na to, koľko snehu pribudne v južných častiach tohto najjužnejšieho kontinentu. Tieto krátke búrky, ktorých stopy nachádzame v ľadových jadrách, môžu skresľovať pohľad na to, ako rýchlo v čase ľadovce kontinentu rastú alebo sa zmenšujú. Relatívne vzácne extrémne prípady zrážok sú zodpovedné za viac než 40 percent celkovej ročnej snehovej nádielky na väčšine kontinentu – na niektorých miestach je to až 60 percent. Klimatológ John Turner z British Antarctic Survey v Cambridgei a jeho kolegovia použili regionálne simulácie podnebia na odhad denných prehánok na celom kontinente od roku 1970 až do roku 2016. Potom sa tím zameral na 10 miest prezentujúcich rôzne podnebia od suchej púšte vnútrozemia po často zasnežené pobrežia a otvorený oceán, aby určil regionálne rozdiely v snežení. Vedci zistili, že aj keď sú množstvá sneženia veľmi rozdielne podľa miesta, extrémne prípady sú najhustejšie popri pobreží Antarktídy, najmä na plávajúcich ľadovcoch. Napríklad ľadovec Amery na východe Antarktídy má približne polovicu svojich ročných prehánok – čo je zväčša celkovo asi pol metra snehu – v priemere len za jeden deň! V roku 1994 zažil ľadovec 44 % celkových ročných prehánok za jediný deň v septembri. Ľadové jadrá nie sú len oknom do minulosti; taktiež sa používajú na predpovedanie budúcnosti kontinentu v otepľujúcom sa svete.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
