O nesprávnom používaní dĺžňa sme v Quarku už písali. Išlo o sloveso zadĺžiť, resp. jeho zvratnú podobu zadĺžiť sa, ktoré sa často používajú vo význame zaťažiť dlhmi a narobiť si dlhy. Keďže základovým slovom je v nich slovo dlh, a nie dĺžka, ich správna podoba je zadlžiť a zadlžiť sa s krátkym l (to isté sa týka ich odvodenín zadlžený, zadlženosť).
O tom, že nesprávne umiestnený či vyslovený dĺžeň môže spôsobiť významovú kolíziu, svedčí dobre známa a často citovaná fráza Politika je panské huncútstvo. Neraz ju počujeme vyslovovať s dĺžkou na prvej slabike prídavného mena, teda v podobe pánske huncútstvo. Zámena prídavného mena panské za prídavné meno pánske však mení zmysel citovanej vety. Obe adjektíva síce súvisia so slovom pán, no každé je späté s iným významom tohto slova. Prídavné meno pánsky sa týka pána ako označenia mužskej osoby, napr. pánsky oblek, pánska košeľa, pánsky klobúk, pánska kozmetika, pánska spoločnosť, pánska návšteva, pánska jazda. Jeho synonymným výrazom je prídavné meno mužský. Prídavné meno panský sa vzťahuje na pána, resp. pánov ako príslušníkov vyšších spoločenských vrstiev, predstaviteľov vrchnosti, v súčasnosti na predstaviteľov vládnej moci ap. Vyskytuje sa v spojeniach ako panská rodina, panské deti, panské sídlo, panský majetok, panské lúky, panské maniere či spôsoby. Aj ulica v Bratislave, na ktorej sídli Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, nesie názov Panská ulica, keďže je pomenovaná po šľachticoch, ktorí tu žili vo svojich palácoch. Z výkladu významu oboch prídavných mien je jasné, že citovaná veta má znieť Politika je panské huncútstvo.
Ďalším príkladom nenáležitého dĺženia je prídavné meno jednorázový. Vyskytuje sa v takýchto spojeniach: jednorázový príspevok, jednorázové odškodnenie, jednorázová finančná pomoc, jednorázová podpora, jednorázové plienky, jednorázový zapaľovač, jednorázová záležitosť; frekventovaný je výraz, že niečo je na jednorázové použitie. Keď si však uvedomíme, že prídavné meno s významom uskutočnený jeden raz, poskytnutý na jeden raz vzniklo z číslovkovej časti jedno-, ktorá je odvodená od základnej číslovky jeden, a zo základového slova raz v nominatíve (jeden raz), bude nám jasné, že jeho správna podoba je jednorazový. Preto príspevok, ktorý sa vypláca iba raz, sa nazýva jednorazový. Podobne hovoríme o jednorazovom odškodnení, jednorazovej finančnej pomoci, jednorazovej podpore, jednorazových plienkach, jednorazovom zapaľovači, jednorazovej záležitosti či jednorazovom použití.
Inak je to s prídavným menom viacrázový, v ktorého slovnom základe ráz- sa píše dlhé á. Toto prídavné meno vzniklo zo spojenia viac ráz, t. j. z číslovky viac a tvaru genitívu množného čísla ráz (tak ako päť ráz, desať ráz). Správne sú spojenia viacrázové obaly, viacrázová sociálna podpora, viacrázové dávky inzulínu, viacrázové čistiace utierky, viacrázový nákup i viacrázové použitie.
Rovnako nevhodne sa používa dlhé á v prídavnom mene prevážny, porov. prevážna časť autorovej tvorby, v prevážnej miere, prevážna väčšina športovcov, prevážny zdroj príjmov, prevážny podiel rómskeho obyvateľstva. Prídavné meno prevážny vzniklo z predpony pre-, ktorá vyjadruje veľkú mieru nejakej vlastnosti, napr. prekrásny, predrahý, prehojný, preslávny. Prídavné meno prevážny má teda význam priveľmi, nadmieru vážny. Mohli by sme ho použiť v spojení prevážna tvár či prevážna chvíľa. Ak chceme vyjadriť význam ktorý je v prevahe, prevažujúci, použijeme prídavné meno prevažný: prevažná časť autorovej tvorby, v prevažnej miere, prevažná väčšina športovcov, prevažný zdroj príjmov, prevažný podiel rómskeho obyvateľstva. Podobne treba odlišovať príslovku prevažne, napr. prevažne mužská časť, od príslovky prevážne: zatvárila sa vážne-prevážne.
Preto si pri našich vyjadreniach dávajme pozor na dĺžeň!
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
