Pod slovom orchidea si väčšina ľudí predstaví nádhernú ozdobnú izbovú rastlinu s veľkými kvetmi na vysokých stonkách, ktoré sa pôvodne vyskytujú najmä v teplých oblastiach sveta na miestach s bujnou vegetáciou. No aj na našom území nájdeme tieto klenoty rastlinnej ríše.
Najväčšie množstvo rozmanitých zástupcov orchideí patriacich do čeľade vstavačovité (Orchidaceae) obýva stromové poschodia vlhkých tropických a subtropických oblastí. Existuje viacero druhov, ktoré by sme našli aj v chladnejších pásmach, dokonca aj vo vysokých horách a na ďalekom severe. U nás sa vyskytuje síce len viac ako 50 druhov týchto zaujímavých rastlín, ale pre svoju nevšednú krásu a špeciálne nároky na prežitie si zasluhujú našu pozornosť.
Nevyhnutnou podmienkou klíčenia orchideí v prírode, následných etáp ontogenetického vývoja a často aj ich existencie v dospelosti je prítomnosť húb, odborne nazývaná mykoríza. Hubové vlákna (hýfy) prenikajú cez pokožku až do vnútra koreňov orchideí, kde sa usadzujú v tzv. hostiteľských bunkách. Nie výnimočným javom je skutočnosť, že mnohé druhy orchideí sa medzi sebou krížia, teda pomerne často existujú aj krížence týchto rastlín, dokonca sa v niektorých prípadoch medzi sebou krížia aj ich rody.
Na malom území Slovenska, akým je Devínska Kobyla, rastie viac ako polovica druhov našich orchideí. Mnohé z nich sú pre svoju estetickú krásu a nevšednú rozmanitosť kvetov skutočnými klenotmi medzi rastlinami Devínskej Kobyly.
Vstavač obyčajný
V teplých rokoch nás už temer od polovice apríla do začiatku júna upúta svojimi fialovočervenými zeleno žilkovanými kvetmi vstavač obyčajný (Anacamptis morio). Z našich druhov vstavačov je to najskôr kvitnúci a najčastejšie sa vyskytujúci druh na Slovensku. Najmä na severnej časti Devínskej Kobyly sa vyskytuje v hojnom počte. Niektoré jedince majú príjemne voňajúce kvety bielej farby – varieta alba. Rastlina je vysoká 8 až 30 cm a na Slovensku ju nájdeme od nížin do podhorského, občas až horského pásma. Rastie na otvorených suchých xerotermných plochách. Patrí spolu s ďalšími vstavačmi medzi zákonom chránené druhy slovenskej flóry a u nás je hodnotený ako zraniteľný. V susednom Česku sa radí medzi kriticky ohrozené druhy.
Z podzemných hľúz obsahujúcich salepový sliz sa v minulosti pripravoval kvalitný horký nápoj, ktorý sa využíval pri žalúdočných a urologických ťažkostiach, najmä pri črevných kataroch a hnačkách, aj na spevnenie jemných tkanín. V súčasnosti sú zbery hľúz vstavačov na podobné účely z dôvodu ich ochrany striktne zakázané.
Vstavač počerný
Vstavač počerný (Neotinea ustulata), dosahujúci výšku väčšinou okolo 20 až 40 cm, rastie na Devínskej Kobyle na skalnatých aj trávnatých svahoch, ale aj na lesných lúčkach a ich okrajoch, všeobecne na miestach chudobných na živiny. Druhové meno tohto vstavača je odvodené od latinského slova usturare, čo znamená horieť, spáliť či osmahnúť. Výstižnejší je preto jeho český názov vstavač osmahlý.
Tento druh kvitne od mája do júna, často aj neskôr, v podobe hustých valcovitých klasov. Na nich sú v hornej časti tmavočervené osmahnuté puky, vyzerajúce ako keby boli zľahka opečené, ktoré po rozkvitnutí zblednú. Výrazný trojdielny pysk kvetu je biely s tmavočervenými bodkami.
Spojitosť tohto vstavača s hubami je veľmi obmedzená, väčšinou ide o saprotrofné druhy z rodu Rhizoctonia, ktoré vstrebávajú hotové živiny z rozpustených zvyškov odumretých alebo odumierajúcich organizmov (hniložravosť).
Na Slovensku patrí vstavač počerný medzi ohrozené druhy, v susednom Česku sa v súčasnosti vyskytuje len výnimočne.
Vstavač trojzubý a krížence
Vstavač trojzubý (Neotinea tridentata) patrí na Slovensku medzi vzácne druhy. Aj na území Devínskej Kobyly rastie pomerne zriedkavo na kamenistých a trávnatých svahoch, v sadoch, v kroviskách a na okrajoch teplomilných lesných porastov na vápencovom substráte. Tento 12 až 25 cm vysoký vstavač kvitne len pomerne krátko od začiatku mája do polovice júna. Jeho súkvetie je krátke, maximálne 4,5 cm dlhé. Kvety sú svetlejšie sfarbené (v odtieňoch ružovej a fialkastej). Druhové meno trojzubý pochádza od približne 10 mm dlhého belavého, prípadne veľmi svetlofialového a hlboko trojlaločného pysku. Na takmer celej ploche má purpurové bodky. Na Slovensku je ohrozeným druhom, v Česku je kriticky ohrozený a vyskytuje sa len na Morave.
Na území Devínskej Kobyly sa vyskytujú aj hybridy (krížence) niektorých druhov orchideí. Jedným z najčastejších je vstavač Dietrichov (Neotinea × dietrichiana), kríženec vstavača trojzubého a počerného. Zväčša sa objavuje na miestach spoločného výskytu rodičovských jedincov. Býva veľmi premenlivý a vzhľadovo viac pripomína jedného z rodičov.
Vstavač vojenský
Vstavač vojenský (Orchis militaris) patrí k statnejším vstavačom s výškou aj viac ako 50 cm. Kvitne v máji a júni ružovo-červenými pyskatými kvetmi zoradenými až do 15 cm dlhého súkvetia. Je veľmi variabilný s množstvom foriem. Z farebných odchýlok existujú okrem bielo kvitnúcich exemplárov aj rastliny s neškvrnitým pyskom. Jeho kvety tvarom pripomínajú postavu rozkročeného vojaka s prilbou, odtiaľ tiež pochádza jeho druhové meno vojenský.
Je jedným z najrozšírenejších zástupcov rodu. Rastie roztrúsene na skalnatých a trávnatých svahoch, na stepných lúkach, v lesostepiach a na okrajoch lesov najmä v južnej časti územia. Na Slovensku je zraniteľným druhom, v Česku rastie len veľmi vzácne, na Morave trochu častejšie.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
