Keďže nemecký oceliarsky priemysel vytvára pri získavaní ocele enormné množstvo CO2, cieľom najnovších výskumov je dekarbonizácia jej výroby.
Jedným z najbežnejších a najdôležitejších hutníckych produktov je oceľ. Oceľové prvky sú v takmer každom produkte, ktorý si vyžaduje pevnosť, tvárnosť či stabilitu. Oceľ je nateraz nenahraditeľná v nosných konštrukciách budov, mostov, športových hál a iných stavieb. Nezaobídu sa bez nej ani automobily, železničné vozidlá či vojenská technika.
Na prvý pohľad má používanie ocele len pozitíva, ale nie je to tak. Jej hlavné negatívum je však skryté. Výroba ocele je energeticky veľmi náročná aj nákladná a navyše pri nej dochádza k veľkej emisii škodlivín, najmä CO2.
Podľa údajov nemeckého Kompetenčného centra ochrany klímy dochádza iba v Nemecku v energeticky náročných priemyselných odvetviach k ročnej emisii 55 miliónov ton CO2. Oceliarsky priemysel sa tak podieľa 28 % na celkovej produkcii emisií nemeckého priemyslu. Príčinu treba v prvom rade vidieť v používaní koksu, ktorý vo vysokých peciach slúži na odstraňovanie kyslíka zo železnej rudy, čím sa získava surová oceľ. Pri tomto procese vzniká enormné množstvo CO2.
Zníženie týchto emisií – teda dekarbonizácia výroby ocele – je cieľom projektu výskumnej skupiny pracovníkov Fraunhoferových vedeckovýskumných ústavov a odborníkov z oceliarní Salzgitter. Cieľom projektu je prestavba existujúcej huty na klimaticky neutrálny proces výroby ocele. Pri tomto procese sa oceľ získava priamou redukciou železnej rudy vodíkom, ktorý úplne nahradí koks poškodzujúci klímu. Potrebný vodík sa získava elektrolytickou metódou s využitím elektrického prúdu z obnoviteľných zdrojov. Spomenutým procesom sa emisie CO2 znížia až o 97 %, čo je značný prínos k ochrane globálnej klímy. Na overenie všetkých procesov v rámci priamej redukcie vybudovala firma Salzgitter AG vo svojom areáli demonštračné zariadenie. Ak všetko pôjde dobre, plánuje tento podnik už v roku 2026 vyrábať metódou priamej redukcie až tretinu svojej produkcie ocele.
RM
