Fascinácia vodnými hĺbkami môže mať mnoho vysvetlení. Od túžby objavovať cez evolučné a psychologické väzby, ktoré rodených suchozemcov priťahujú pod vodnú hladinu, až po úvahy o prostredí, ktoré nemáme pod kontrolou, no práve to v niektorých ľuďoch vyvoláva väčší pocit bezpečia ako svet nad hladinou.
Nech je to čímkoľvek, ľudí voda odjakživa fascinovala a vždy sa do nej usilovali preniknúť. A všade, kam prenikne človek, s ním preniká aj snaha súťažiť a vynikať nad ostatnými.
Mäkkýše pod hladinou
V roku 1968 objavili v talianskom Paeste neďaleko Neapola hrobku z rokov 480 až 470 pred n. l., z obdobia, keď v tých miestach stálo staroveké grécke mesto Poseidonia. Na vrchnej doske našli maľbu mladého muža, ktorý skáče z plošiny do vody. Hoci mohlo ísť aj o vyobrazenie nejakej jednotlivej udalosti zo života zosnulého, nie pripomienku činnosti, ktorej sa azda venoval pravidelne, Tomba del tuffatore (Hrobka potápača) sa začala považovať za historický dôkaz popularity tejto činnosti.
O tom, že potápanie sa je starobylou aktivitou, však nemusela historikov presviedčať maľba na hrobe. Ľudia sa ponárali pod hladinu za potravou či na prieskum už od praveku. Hneď ako sa niekto naučil zadržať dych, na dosah sa mu priblížil celý samostatný svet aj s jeho tajomstvami. Existujú dôkazy o zbere ustríc v Dánsku 5 000 rokov pred n. l. – obyvatelia pobrežia Severného mora sa živili mäkkýšmi, ktoré zostávajú ponorené vo vode aj počas odlivu a ich lov si vyžadoval potápanie sa. A tuffatoreho grécki súčasníci už premýšľali o pomôckach, ktoré mali zaručiť čo najdlhší pobyt vo vode (napr. potápačský zvon).
Nestlačiteľný živel
Voda je špecifické prostredie. V prvom rade je oveľa hustejšia ako vzduch, čo je spôsobené tesným zhlukom jej molekúl, držaných pohromade vodíkovými väzbami. Pri teplote 4 °C je jej hustota približne 1 000 kg/m3. Silné väzby medzi molekulami ju zároveň robia takmer nestlačiteľnou. Jej objem sa pod tlakom takmer nemení. Vďaka tomu je vo vode vysoká vztlaková sila a predmety sa v nej vznášajú ľahšie ako vo vzduchu. Tlak vo vode rýchlo narastá, približne o jednu atmosféru na každých 10 metrov hĺbky.
Špecifické vlastnosti vody sú osudovo dôležité pri potápaní sa, pri ktorom ide o hĺbku a čas strávený pod vodou. Freediving (doslova voľné potápanie sa) najviac pripomína tradičné ponáranie sa za potravou či korisťou: je to šport, pri ktorom sa športovci potápajú so zadržaním dychu a usilujú sa dosiahnuť hĺbky alebo prekonať vzdialenosti bez použitia techniky. Medzi mnohé disciplíny freedivingu patrí napríklad statické apnoe – zadržanie dychu tak dlho, ako je to možné, pričom športovec vo vode stojí otočený tvárou nadol. Dynamické apnoe je vodorovné plávanie pod vodou na čo najväčšiu vzdialenosť na jeden nádych. Pri voľnom ponore sa potápači sťahujú do vopred určenej hĺbky pomocou lana.
R, foto Pixabay
