Dobrých kníh vychádza veľa, času je však málo. Preto vám prinášame tipy na tri knižky, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti.
Prečo je vesmír pre nás ako stvorený?
Kniha Kosmická krajina z pera amerického teoretického fyzika Leonarda Susskinda je ďalším skvostom edície ZIP, ktorú spoločne vydávajú české vydavateľstvá Argo a Dokořán. L. Susskinda netreba v odbore nijako mimoriadne predstavovať: patrí k zakladateľom teórie strún a medzi najvýznamnejších teoretikov fyziky súčasnosti.
Krajina je myšlienkou proklamujúcou hranice, ideou, ktorá sa dotýka nielen súčasných posunov v paradigmách vo fyzike a kozmológii, ale aj hlbokých kultúrnych otázok valiacich sa po našej spoločenskej a politickej krajine, napríklad, či môže veda vysvetliť tú neobyčajnú skutočnosť, že vesmír vyzerá, ako keby bol podivne, ba priam veľkolepo navrhnutý pre našu existenciu. Túto otázku sa autor opýtal pred rokmi v odbornom článku, ktorý vzbudil veľkú diskusiu nielen v oblasti teoretickej fyziky, ale aj medzi filozofmi, teológmi a inými humanitnými odbormi. L. Susskind sa preto rozhodol odložiť plánované písanie knihy o čiernych dierach a vrhol sa na rozoberanie teórie inteligentného plánu.
Prvá časť knihy je o štandardnom modeli fyziky, v druhej už autor rieši moderné teórie a z nich plynúce patové situácie. Venuje sa napríklad predstave multiverza, mnohovesmíru a jeho paradoxom. V závere prináša vlastný koncept kozmickej krajiny – prístupným jazykom a so skvelou schopnosťou obracať problém zo všetkých potrebných uhlov pohľadu.
Kníhkupectvo Artforum
Artforum už viac ako 30 rokov prináša čitateľom kvalitné knihy, ktoré tešia oči a myseľ. Naše kníhkupectvá nájdete v Bratislave, Pezinku, Žiline, Banskej Bystrici, Rožňave, Košiciach a Prešove. Krásne knihy môžete nakúpiť aj cez internet na www.artforum.sk.
Géniovia ako bežní smrteľníci
Najnovšia kniha Divoká mysl z edície ZIP od izraelského autora Amira Aczela je šťavnatá, čítavá, zrozumiteľná a obohacujúca. Zhŕňa päťtisíc rokov histórie matematiky cez životy najvýznamnejších mysliteľov. Od Tálesa, Pytagora a Euklida cez najväčších islamských a čínskych mysliteľov sa čitateľ prepracúva až k renesancii, novoveku a súčasnosti. S pribúdajúcimi storočiami sa do príbehov najlepších mozgov našej planéty dostáva čoraz viac zaujímavých detailov, ktoré kompletne prekopávajú predstavu o nudných patrónoch prežívajúcich svoj život s hlavou vo výpočtoch.
Okrem reálnej analýzy nás tak Loéve učil aj to, že matematici môžu viesť vzrušujúci život, že sa radi schádzajú v kaviarňach – presne tak, ako to robili Sartre, Simone de Beauvoirová a Hemingway – a že tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúry alebo skôr fascinujúcu subkultúru s vlastnými zvláštnosťami a podivnosťami. Zaujalo ma to natoľko, že som sa neskôr, ešte na Kalifornskej univerzite v Berkley, zapísal na seminár o dejinách matematiky, ktorý viedol slávny logik Jack Silver. Tam som sa dozvedel, že život matematikov je niekedy priam udivujúci: napríklad sa nezmyselne zapletú do veľkolepých politických intríg, stanú sa obeťami vlastného sebaklamu, falšujú dokumenty, kradnú si navzájom výsledky, vedú odvážne vojenské útoky, majú milostné pletky, umierajú v dueloch alebo dokonca spravia ten najväčší husársky kúsok: úplne zmiznú z povrchu zemského, takže ich už nikto nikdy nenájde.
Prečo milujeme hudbu?
Fantastická publikácia Mozek a hudba Daniela J. Levitina, americko-kanadského neurovedca, kognitívneho psychológa, hudobníka a spisovateľa, je pútavá od prvej vety. Sympatické spomienky v úvode voľne nadväzujú na vedecké poznatky. D. J. Levitin tvrdí, že hudba má pre človeka zásadný význam, dokonca je možno zaujímavejšia ako jazyk. Na príkladoch vysvetľuje, ako sa vnímanie hudby menilo a neustále mení, no napriek všetkým zmenám zostáva extrémne dôležitou súčasťou našich životov.
V rámci doktorandského štúdia na Harvardovej univerzite realizoval (Jim Ferguson, pozn. red.) terénny výskum v Lesothe, malom štáte úplne obklopenom Juhoafrickou republikou. Študoval tam miestnych dedinčanov. Ako ich tak trpezlivo sledoval a nadväzoval s nimi kontakt, získaval si ich dôveru, až ho jedného dňa prizvali k spevu jednej ich piesne. Na to Jim, ako bolo preňho typické, odpovedal: Ja nespievam. A bola to pravda. Na strednej sme spolu boli v školskej kapele, a aj keď hral výborne na hoboj, keď šlo o spev, nedokázal udržať melódiu. Dedinčanom pripadalo jeho odmietnutie nepochopiteľné a nedokázali si ho vysvetliť. U nich je spev bežnou, každodennou činnosťou, ktorej sa zúčastňujú všetci – mladí, starí, muži, ženy – a ktorá nie je vyhradená len niektorým výnimočným jedincom.
Ak sa chcete dozvedieť, ako vzniká tón či melódia, kam sa ukladajú spomienky na hudbu a prečo si nevieme prestať spievať otravné melódie, toto je kniha pre vás.
Pripravila Tamara Leontievová, Artforum
Súťažná otázka
Ak nám do 31. augusta 2024 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Na ktorej ulici v Bratislave sídli kníhkupectvo Artforum a ako dlho?
zaradíme vás do žrebovania o nákupnú poukážku v hodnote 10 eur od vydavateľstva Artforum.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.
