Koľká bije?

Hoci si to ani neuvedomujeme, ale je len málo prístrojov v domácnosti, ktoré by nemali v rôznych formách zabudované zobrazovanie času.

Plynutie času, hoci je starší ako ľudstvo, si ľudia začali uvedomovať až postupne. Najstaršie spôsoby merania času boli zrejme striedania dňa a noci či ročných období. So získavaním skúseností a vedomostí sa však začal aktuálny čas upresňovať. Azda najstarší merač času sú slnečné hodiny. Objavili sa pred 5 000 rokmi v Egypte a pred 4 000 rokmi v Číne. Išlo o tyč zapichnutú v zemi, okolo ktorej bol ciferník s číslami. Tyč vďaka pohybu Zeme okolo Slnka vrhala tieň na ciferník, a tak si ľudia pomocou tohto vynálezu vedeli odpočítať čas. Nevýhodou bolo, že len cez deň… O niečo neskôr sa v Egypte objavili vodné hodiny. Fungovali na princípe pretekania vody medzi nádobami, kde meniaca sa hladina ukazovala čas na stupnici znázornenej na nádobe. K presnosti to malo síce ďaleko, ale nespavcom a nočným vartášom to stačilo. Ďalším vynálezom boli sviečkové hodiny. Čas sa meral úbytkom vosku zapálenej sviečky. Prirodzene, že sviečky museli byť rovnako hrubé s rovnako dlhým knôtom. Pokračovateľmi sviečkových hodín boli presýpacie hodiny, ktoré fungovali (a fungujú) na princípe dvoch preklápajúcich sa baniek, kde jedna je prázdna a druhá naplnená jemným pieskom. Vyrábali sa v rôznych veľkostiach – od veľkých až po vreckové. Najväčší posun v histórii hodinárstva nastal pravdepodobne v 9. storočí, keď sa objavili prvé mechanické hodiny. Poháňala ich tiažová sila závažia, ktoré uvádzalo do pohybu ozubené súkolie. Hodiny však mali veľkú odchýlku chodu a len jednu ručičku – hodinovú. Prvé vreckové hodinky zostrojil v roku 1511 norimberský hodinár Peter Henlein. Namiesto kyvadla použil pružinu. Hodiny prezývali Norimberské vajce, boli celé zo železa a mali valcovitý tvar, ktorý umožňoval vložiť mechanický strojček do puzdra. Prvú sériovú výrobu vreckových hodiniek začal roku 1587 vo švajčiarskej Ženeve francúzsky prisťahovalec Charles Cusin. Vreckové hodiny sa stále zdokonaľovali a súčiastky boli čoraz dômyselnejšie, presnejšie a menšie, takže sa vmestili do miniatúrneho priestoru, a tak vznikli náramkové hodinky. Prvé mal údajne zostrojiť v roku 1810 neuchâtelský rodák Abraham-Louis Breguet pre neapolskú kráľovnú Caroline. Od začiatku nosili náramkové hodinky výhradne ženy, pretože sa vyrábali ako praktický šperk. Muži ich začali nosiť až na začiatku 20. storočia. To, vďaka rozvoju technológií, znamenalo mohutný rozvoj hodinárstva, ktorý vyústil (zatiaľ) do smart hodiniek.

R