Lichtenštajnské kniežatstvo je naozaj ako z rozprávky. Učupené pod Alpami ponúka príbeh nielen o dobrom kniežati, ktoré múdro spravuje svoju krajinu, ale aj o prosperite kráčajúcej ruka v ruke so skromnosťou a vrelým vzťahom k prírode.
Lichtenštajnsko, oficiálne Lichtenštajnské kniežatstvo (Fürstentum Liechtenstein), je štvrtá najmenšia krajina Európy. So svojou rozlohou 160 km2, čo predstavuje dve rozlohy Žiliny, a s počtom asi 38 000 obyvateľov (toľko majú napríklad Michalovce) sa radí na 189. miesto na svete. Zároveň je to však jedna z najbohatších krajín sveta.
Aj napriek umiestneniu v geografických a demografických tabuľkách má tento miništátik jedno nespochybniteľné prvenstvo – je to jediná krajina sveta, ktorá je pomenovaná po šľachtickom rode, ktorý, paradoxne, pochádza z inej krajiny – z Rakúska.
Bez armády
Názov alpského kniežatstva vychádza od vládnuceho šľachtického rodu Lichtenštajnovcov, ktorí svoje meno odvodzujú od hradu Liechtenstein. Prvá písomná zmienka o hrade na okraji Viedenského lesa v Dolnom Rakúsku pochádza z roku 1136. Moderné Lichtenštajnsko vzniklo spojením panstiev Schellenberg a Vaduz, ktoré na prelome 17. a 18. storočia kúpila rodina Lichtenštajnovcov. Dňa 23. januára 1719 povýšil cisár Svätej ríše rímskej Karol VI.novovzniknuté územie na samostatné kniežatstvo s názvom Lichtenštajnsko. Aj keď sa tento deň stalo Lichtenštajnsko zvrchovaným členským štátom Svätej ríše rímskej, je zaujímavé, že lichtenštajnské kniežatá nenavštívili svoje nové kniežatstvo takmer 100 rokov.
Lichtenštajnsko je konštitučná monarchia, ktorej vládnuci rod má vďaka ústave veľmi veľké právomoci. Táto skutočnosť býva občas kritizovaná v zahraničí ako odklon od demokracie, kniežacia rodina sa však doma teší veľmi mi veľkej popularite. V súčasnosti je oficiálnou hlavou štátu knieža Hans Adam II. Lichtenštajnský, ktorý reprezentuje kniežatstvo v jeho medzinárodných vzťahoch, a to aj napriek tomu, že susedné Švajčiarsko prevzalo zodpovednosť za veľkú časť zahraničnej politiky Lichtenštajnska. Švajčiarsko svojmu maličkému susedovi zaisťuje aj všetku potrebnú obranu, takže Lichtenštajnsko nemá vlastnú armádu. Dokonca nemá ani vlastnú menu, pretože používa švajčiarsky frank (nie je však problém platiť eurom).
V roku 2004 panovník formálne odovzdal moc prijímať každodenné vládne rozhodnutia svojmu najstaršiemu synovi Aloisovi. Na prvý pohľad sa zdá, že regent Alois sa pri spravovaní štátu priveľmi nenadrie – podpisuje zákony, otvára a ukončuje rokovania parlamentu. Rozsiahle právomoci má však v rukách jeho otec, výkonnú moc má vláda pozostávajúca z predsedu vlády a štyroch ministrov, zákony prijíma 25-členný parlament. Možno aj preto štátny rozpočet Lichtenštajnska dlhodobejšie hospodári s prebytkom.
Vaduz, foto wikipédia/Andrew Boss
More u susedov
Lichtenštajnsko leží vo východnej časti alpského údolia Rýnu medzi Rakúskom a Švajčiarskom, s ktorým je v colnej únii. Východnú časť Lichtenštajnska tvoria Alpy s najvyšším vrchom Grauspitz dosahujúcim 2 599 m n. m.
Paradoxy alpského kniežatstva sa začínajú už pri geografii. Ako jediná krajina v Európe leží Lichtenštajnsko kompletne v Alpách. Dokonca ani jeho najväčší spojenec Švajčiarsko, ktoré mnohí považujú za rýdzo alpskú krajinu, sa niečím takým nemôže pýšiť. Navyše, na svete sú iba dve krajiny, ktorým prislúcha označenie dvojnásobne vnútrozemský štát, čiže štát úplne obklopený inými vnútrozemskými štátmi. Len Uzbekistan a Lichtenštajnsko nemajú prístup k moru ani cez žiadneho zo svojich susedov.
Úradným jazykom v Lichtenštajnsku je nemčina, ale v každej obci sa hovorí miestnym nárečím, najčastejšie alemanským dialektom nemčiny, v horskej lokalite Triesenberg sa dokonca hovorí jedinečným ľudovým nárečím, ktoré sa nazýva walser. Zvláštnosť existencie pozoruhodnej jazykovej rozmanitosti v malom kniežatstve umocňuje ďalší paradox – Lichtenštajnsko je jedinou nemecky hovoriacou krajinou, ktorá nesusedí s Nemeckom.
R
