Veľký grónsky ľadovec Jakobshavn, označovaný za kráľa ľadovcov, začal asi v roku 2012 strácať na svojej enormnej mase ľadu s rozlohou 110 000 km2. Z obrovského kolosu ľadu každoročne ubudlo takmer 40 metrov a stal sa najrýchlejšie sa zmenšujúcim ľadovcom na Zemi. V posledných rokoch však podľa najnovšej štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature znovu narástol približne na rovnakú úroveň, akú mal v roku 2012. Desať rokov trvajúci projekt NASA Operation IceBridge (operácia Ľadový most) zahŕňa laserové, radarové a ďalšie merania grónskych ľadovcov z palúb lietadiel. V kombinácii so satelitnými údajmi prináša kľúčové poznatky osvetľujúce úbytok či nárast hmotnosti grónskeho ľadového štítu. Medzi rokmi 2016 a 2017 sme z dvoch našich samostatných vzdušných misií zistili, že v blízkosti prednej časti sa ľadovec opäť obnovil až o 30 metrov. Od roku 2017 do roku 2018 sa opakovalo to isté, povedal glaciológ NASA Ala Khazendar. Glaciológovia si však zatiaľ nie sú istí, čo je príčinou nečakanej zmeny. Domnievajú sa, že je prejavom prirodzeného cyklického ochladzovanie vôd severnej časti Atlantického oceánu, takže je ťažké odhadnúť, ako presne sa bude ľad správať v najbližších desaťročiach. Odborníci sú zvyknutí na rýchle roztápanie sa ľadovcov v Grónsku, preto rast ľadovca Jakobshavn mnohých prekvapil. Zhodujú sa však, že daná zmena trendu je dočasná.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
