Rozhovor s Ing. Milanom Šindlerom o skládke nebezpečného odpadu v bratislavskej Vrakuni, ktorý vyšiel v čísle 5/2016 pod názvom Plaziaci sa zabijak, zaujal mnohých čitateľov. Do redakcie sme dostali viacero listov, v ktorých sa čitatelia pýtajú, či by sme neuverejnili viac informácií o spaľovni vo Viedni, o ktorej hovoril M. Šindler.
Spaľovňa odpadov Spittelau sa nachádza v širšom centre mesta Viedeň. Okrem likvidácie komunálneho odpadu je jej nemenej dôležitou funkciou aj výroba tepla pre okolité bytové domy a neďalekú nemocnicu Allgemeines Krankenhaus, ktorá predstavuje najväčší nemocničný komplex v Rakúsku. Spaľovňu spravuje spoločnosť Wien Energie a je súčasťou siete tepelných elektrární. Tie so spoločným výkonom 2 800 MW a dĺžkou rozvodnej siete viac ako 1 000 km patria k najväčším tepelnoenergetickým sieťam v Európe.
Ekologickí Rakúšania
História priemyselnej prevádzky sa začala v roku 1969, keď vedenie mesta Viedeň poverilo spoločnosť Fernwärme Wien dodávkou tepla pre mestskú štvrť, v ktorej sa nachádza. Objekt spaľovne odpadu a výrobne tepla Spittelau sa dokončil v roku 1971 a vtedy aj začal plniť svoju funkciu. V roku 1987 však došlo k rozsiahlej nehode – spaľovňu zachvátil veľký požiar, pri ktorom zhorel takmer celý závod. Ekologicky mysliaci Rakúšania okamžite spozorneli, a tak sa táto alpská krajina zmenila na vážne diskusné fórum o emisiách dioxínov zo spaľovní odpadov a ich požiarnej bezpečnosti. Dokonca sa zdvihla vlna odporu proti spaľovniam odpadu vôbec. Tá viedenská sa navyše ocitla vo veľmi problematickej situácii aj kvôli tomu, že sa nachádza priamo v meste.
Zástancovia spaľovne takmer rok presviedčali verejnosť o jej opätovnom uvedení prevádzky. Prevádzkovatelia sa zaviazali, že maximálne sprísnia kritériá na ochranu ovzdušia a požiarnej bezpečnosti, vďaka čomu verejnosť zobrala obnovu spaľovne na milosť. Viedenskí konšeli napokon súhlasili s rekonštrukciou spaľovne, ale aj oni si dali podmienku – nová spaľovňa má byť zároveň aj umelecké dielo s ekologickým akcentom. Architektonického návrhu sa ujal známy rakúsky umelec a architekt Friedensreich Hundertwasser, ktorý patril medzi veľkých odporcov racionálnej, pravouhlej architektúry. Svoje videnie preniesol aj do spaľovne Spittelau, z ktorej vytvoril umelecké dielo, podľa jeho vlastných slov Hrad fantázie. Hradu dominuje veľká zlatá lopta nachádzajúca sa na komíne, kde sú umiestnené monitorovacie zariadenia na kvalitu ovzdušia a vypúšťaných emisií. Strechy vytvárajú systém strešných záhrad s množstvom zelene, steny fasád sú zasa plné umeleckých malieb, najmä keramických mozaík. Umelcovi sa naozaj podarilo vytvoriť symbiózu medzi technológiou, ekológiou a umením.
Stála modernizácia
Pri výstavbe novej spaľovne sa predovšetkým dbalo na jej bezpečnosť a ekológiu. Rakúšania si stanovili také prísne ekologické a bezpečnostné limity, že ohúrili aj Japoncov. Primátor japonského mesta Osaka sa totiž rozhodol vybudovať spittelauský typ spaľovne aj vo svojom meste, a tak má spaľovňa Spittelau od roku 2001 svoju sestru v Osake.
Poznávacím znamením spaľovne je 126 metrov vysoký komín s priemerom 2,5 metra, ktorý je sčasti obložený reflexným zlatým obkladom. Hoci komín pripomína vyhliadkovú vežu, v skutočnosti sa v zlatej guli nachádza kontrolná miestnosť na analyzovanie chemického zloženia vypúšťaných exhalátov. V prípade, že by sa prekročilo povolené percento škodlivín, dispečer spaľovne okamžite zasiahne a zastaví prevádzku.
Kvôli prísnym kritériám sa viedenská spaľovňa neprestajne modernizuje, aby disponovala najmodernejším systémom spaľovania odpadu, filtračnými zariadeniami, monitoringom a špičkovým požiarnym zabezpečením. Samotná spaľovňa zamestnáva 120 zamestnancov, z toho je 60 hasičov. Treba si však uvedomiť, že je tu nepretržitá prevádzka.
Cena za spaľovanie sa odvíja od výšky nákladov na výstavbu spaľovne (tie závisia od jej kapacity) a jej neustálej modernizácie. Výstavba spaľovne s najmodernejším technologickým vybavením dostupným v súčasnosti s podobnou kapacitou ako v Spittelau vychádza asi na 200 miliónov €, čo predstavuje cenu v rozsahu 500 – 1 000 € na tonu spracovávaného odpadu.
Komunálny odpad
V Spittelau môžeme hovoriť o dvoch typoch spaľovní: spaľovňa komunálneho odpadu a spaľovňa nebezpečného odpadu.
Spaľovňa komunálneho odpadu je typ spaľovne so spaľovacím roštom. Keďže beží v nepretržitej prevádzke, je potrebné vytvoriť zásobu odpadu na približne 2 až 3 dni, aby sa pokryli víkendy a sviatky, keď sa odpad nevozí. Vozidlá privážajúce komunálny odpad pri vstupe dôkladne zvážia. Denne priváža do prevádzky odpad približne 250 nákladných automobilov. Vysýpajú svoj náklad do centrálneho priestoru s kapacitou 7 000 m³. Navezený odpad sa najprv stláča hydraulickým lisom pod tlakom 40 ton a potom postupuje do spaľovacej pece, kde ho zapália plynové horáky. Odpad pri teplote minimálne 850 °C horí ďalej sám a postupuje roštom až do úplného vyhorenia. Po spálení vznikne troska, ktorá predstavuje asi 220 kg spáleného odpadu na jednu tonu a objemovo zaberá len 10 % z pôvodného objemu dovezeného odpadu.
Toto je prvá fáza spaľovania. Vzniknutú zmes čakajú ďalšie dva stupne spaľovania, výsledkom čoho je iba kilogram hmoty pripomínajúcej prach z pôvodnej tony komunálneho odpadu. Troska sa očistí od feromagnetických materiálov, zmieša sa s cementom a vodou a vzniká troskový betón. Ten sa vozí na skládku, kde sa z neho vytvára ochranný val, ktorý po vytvrdnutí utesňuje skládku smerom navonok, čím sa zabraňuje prenikaniu škodlivín do pôdy.
Vznikajúce spaliny, najmä tuhé čiastočky, zachytáva elektrostatický filter. Zachytí až 99,98 % popolčeka. Aby sa zvýšila účinnosť zachytávania ťažkých kovov, spaliny sa zmiešavajú s aktívnym uhlím a kyslé zložky sa neutralizujú rozprašovaním vápenatého sorbenta. Nebezpečné dioxíny sa separujú hnedouhoľným aktívnym koksom. Najtoxickejší produkt spaľovania – filtračný koláč – sa vyváža do Nemecka, kde ho ukladajú do trvalého úložiska v bývalých soľných baniach. Ostatné vzniknuté zložky spálených odpadov sa dajú využiť, prípadne recyklovať.
Nebezpečný odpad
Spaľovňa nebezpečného dopadu je technologicky podobné zariadenie ako spaľovňa komunálneho odpadu, len s tým rozdielom, že spaľovacia pec je rotačná a je naklonená pod malým uhlom. Teploty spaľovania sú vyššie, minimálne 1 100 °C, aby sa dosiahol dokonalý výpal. Ostatné technologické zariadenia – filtre, odlučovače a podobne sú rovnaké ako pri spaľovni komunálneho odpadu.
Dosahované hodnoty emisií v spaľovni Spittelau sú hlboko pod limitom stanoveným Európskou úniou a dosahujú asi len 10 % z povolených hodnôt. Sú to úžasné čísla, najmä keď si uvedomíme, že maximálna kapacita spaľovania je až 18 ton odpadu za hodinu.
Keďže sa v Rakúsku veľmi dbá na zelenosť zariadení, akými sú aj spaľovne, po celej Viedni sú rozmiestnené meracie stanice emisií. Namerané hodnoty sa posielajú do centrály, kde sa vyhodnocujú a archivujú. Nerobia sa však s nimi nijaké tajnosti, takže každý si ich môže zistiť na on-line internetovej stránke.
Spaľovňa odpadu Spittelau sa okrem svojho primárneho poslania stala aj turisticky vyhľadávaným symbolom Viedne, čo dokazuje, že aj priemyselné stavby môžu byť zaujímavo architektonicky stvárnené.
Ing. Milan Šindler
Foto Wien Enenergie
