Motýlie krídla sa vyznačujú úžasným sortimentom farieb a kresieb. Okrem toho, že sú krásne, plnia aj svoj účel. Môžu pomôcť motýľom nájsť si partnera, splynúť s okolím či absorbovať teplo. Pri toxických druhoch varujú krikľavo sfarbené krídla motýľov predátory, aby sa k nim nepribližovali.
Kto sa dlhší čas zaoberá entomológiou, teda životom a štúdiom hmyzu v prírode, veľmi rýchlo sa presvedčí, že v zdanlivo náhodnom a pestrom sfarbení hmyzu je menej náhody, než by sa predpokladalo. Za takúto vzorovú skupinu hmyzu možno pokladať rad motýle (Lepidoptera).
Pestré a nenápadné
Motýle sú hneď po chrobákoch druhý najväčší rad hmyzu. Môžeme ich nájsť na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Napriek tomu, že motýle sa vďaka farebnosti a vzorom svojich krídel pokladajú za jedny z najkrajších zástupcov hmyzu, nie všetky druhy sú takýmito krásavcami. Existuje veľké množstvo, ktoré majú krídla nevýrazné, často tmavo sfarbené a v prírode si ich ani nevšimneme. No i takéto krídla majú svoj význam. So sfarbením krídel často súvisí farba zvyšku tela, ktorý nie je až taký pestrý.
Nezriedka sa nielen veľkosťou pri tom istom druhu, ale i farebne líšia pohlavia motýľov, čo je bežný jav aj pri ostatných živočíchoch. Pri dospelých motýľoch spočíva sfarbenie krídel v šupinkách. Sú to vlastne premenené a úzko špecializované chĺpky. Tvar týchto často veľmi nepatrných, no občas voľným okom viditeľných šupiniek je rozmanitý, dokonca pri tom istom druhu. Uloženie šupiniek na krídlach motýľov možno prirovnať k usporiadaniu škridlíc na streche domu.
Najznámejšie pigmenty
Farby na motýlích krídlach môžu pochádzať buď z farebných pigmentov, alebo zo štrukturálnej farby, často to býva kombinácia oboch. Pigmentové alebo chemické sfarbenie sa týka chemických farbív rozmanitého zloženia, ktorých existuje veľké množstvo. K najznámejším patrí tmavý pigment melanín. Pri niektorých motýľoch žijúcich v krajinách s veľkou industrializáciou, alebo tiež pri motýľoch z vysokých polôh sa nezriedka prejavuje tento druh melanizmu (porucha spôsobujúca tmavé až čierne sfarbenie, opak albinizmu).
K ďalším patria pteríny, napr. biely pigment leukopterín pri mlynárikoch, žltý xantopterín pri žltáčikoch, červenooranžový erytropterín pri samčekoch mlynárika žeruchového, žlté a krémové papiliochrómy pri vidlochvostoch, ommochrómy pri babôčkach pre červenú, oranžovú a žltohnedú farbu. Existujú tiež oranžové lipochrómy, bieložlté antoxantíny a ďalšie.
Zelená farba je často výsledkom zmesi pigmentov. Zelené sfarbenie spodnej časti krídel niektorých mlynárikov a žltáčikov vzniká tak, že čierno sfarbené šupinky obsahujúce melanín sú prekryté žltými šupinkami s prítomným xantopterínom. Niektoré z pigmentov vytvárajú vzory v oblasti ultrafialového svetla, ktoré ľudské oko nedokáže rozoznať.
Svetelná interferencia
Podstatou štrukturálneho alebo fyzikálneho sfarbenia je svetelná interferencia alebo lom svetla v tenkých vrstvičkách šupiniek motýľov. Výsledkom je farebný tón, ktorý je súhrnom prechodu a lomu lúčov cez zložitú štruktúru šupiniek motýľa. Netreba uvádzať iba najznámejší príklad exotického druhu napr. z rodu Morpho zo strednej či južnej Ameriky s blankytne modrým leskom, pretože v našej prírode máme viacero motýlích druhov s podobným štrukturálnym sfarbením. Patria k nim nádherne sa lesknúce dúhovce, viaceré druhy ohniváčikov, modráčikov a iných druhov.
Modrá farba však nepochádza z modrých pigmentov. Ide o optický klam v dôsledku Rayleighovho rozptylu. Malé štruktúry v šupinkách motýľov rozptyľujú a odrážajú spätné svetlo tak, že k našim očiam sa dostanú len modré vlnové dĺžky. Samotné štruktúry sú však čierne, nie modré, no ich tvar na mikroskopickej úrovni spôsobuje, že odrážajú modré svetlo. Ľudské oko to vníma ako dúhové alebo kovové sfarbenie. V závislosti od uhla a intenzity svetla môžu vyzerať buď ako čierne, alebo jasno modré.
K štrukturálnej farbe patrí aj biela farba motýľov. Často pochádza z mikroskopických vzduchových bublín odrážajúcich svetlo. Zelené sfarbenie zasa môže vznikať kombináciou žltého pigmentu spojeného so štruktúrnym modrým sfarbením. Neraz je červené sfarbenie závislé od mikroštruktúry šupiniek.
Význam sfarbenia
Pravdepodobne najväčší význam má ochranné (kryptické) sfarbenie. Niektoré druhy motýľov tak bývajú sfarbené ako celok, napr. piadivky, mory či niektoré lišaje. Iné sú sfarbené len na vrchnej alebo spodnej strane krídel a podobný majú zvyšok tela. Ich farby dokonale splývajú s okolitým prostredím. Takéto motýle často ujdú pozornosti nielen predátorov, ale aj iných pozorovateľov.
Farebným opakom je výstražné (aposematické) sfarbenie, veľmi známe pri niektorých jedovatých druhoch hmyzu. Zvyčajne ide o motýle, ktoré svojím výrazným a pestrým sfarbením varujú útočníka, aby sa im vyhol. Typickým príkladom sú nápadne pestro sfarbené vretienky s dennou aktivitou. Podobne sfarbené sú niektoré nočné druhy motýľov, napríklad spriadače. Medzi motýľmi existujú tiež príklady na odstrašujúce sfarbenie. Viaceré motýle s kresbou oka, veľmi často najmä na zadných krídlach, alebo niektoré druhy lišajov či stužkavcov s pestro sfarbenými zadnými krídlami v kombinácii červenej, ružovej, žltej farby s tmavohnedou, čiernou alebo bielou môžeme zaradiť do tejto skupiny.
Význam pestrosti krídel a ostatného tela motýľov treba chápať dvojako. Môžu signalizovať ich jedovatosť a na druhej strane pestro sfarbené krídla niektorých druhov motýľov s určitým vzorom kresby môžu predátora oklamať tým, že motýľ v prírode vďaka svojej kresbe splýva s okolitým prostredím a predátory si ho nemusia všimnúť. V tomto prípade hovoríme o rozkladnom sfarbení.
Posledný typ je mimetické (napodobňujúce) sfarbenie, ktoré súvisí s celkovým správaním motýľa a poskytuje mu ochranu predovšetkým pred nepriateľmi. Motýľ sa chráni tým, že oklame zmysly iných živočíchov. Mimetizmus (kamufláž) je charakteristický pre skupinu podobníkov, ktoré vzhľadom a správaním napodobňujú niektoré druhy najmä blanokrídleho hmyzu, napríklad osy, sršne, kutilky, lumky a hrabalky. Podobníky majú priehľadné krídla, úzke predné krídla s redukovaným stredným kmeňom žiliek a štíhle bruško s farebnými krúžkami, takže väčšina ľudí ich na prvý pohľad určite nezaradí medzi motýle. Ich larválne štádiá sú podobne sfarbené ako larvy blanokrídleho hmyzu.
Mnohé motýle napodobňujú rôzne časti rastlín, listy, kôru a dokonca časti vetvičiek. Maskujú sa tak viaceré drobné motýle, ktoré bývajú pri odpočívaní napríklad na stonke rastlín či liste veľmi nenápadné. Typickým príkladom sú trávovce z čeľade vijačkovité, pierkavce alebo mnohé obaľovače.
RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
