Vedecký tím pod vedením geochemičky Julie Dunneovej z britskej Bristolskej univerzity odhalil, že so začiatkami poľnohospodárstva sa spája kŕmenie detí živočíšnym mliekom. Podľa výskumníkov už pred 7 000 rokmi poľnohospodári v kamennej dobe v strednej Európe vyrábali a používali malé hlinené fľaše alebo šálky s výlevkami, akési staroveké dojčenské fľaše. Výsledky totiž naznačujú, že nádoby sa používali na kŕmenie novorodencov mliekom pochádzajúcim od prežúvavcov. Vedci analyzovali chemické zvyšky z nádob nájdených v hroboch troch malých detí v Bavorsku. Nádoby boli staré asi 3 000 rokov, ale v rôznych európskych prehistorických osadách, ktoré sa datujú už do čias pred 7 000 rokmi, sa našlo vyše sto podobných nádob najrôznejších tvarov. Dve z bavorských nádob obsahovali mastné kyseliny z mlieka kôz, oviec alebo hovädzieho dobytka, obsah tretej nádoby naznačuje, že v nej bolo živočíšne aj materské mlieko. Tento dôkaz o potravinách, ktoré sa používali na kŕmenie alebo odstavenie prehistorických dojčiat, potvrdzuje význam mlieka domácich zvierat pre rané spoločenstvá a poskytuje informácie o správaní sa pri kŕmení dojčiat, ktoré praktizovali prehistorické ľudské skupiny. Jednou z najvýraznejších charakteristík fliaš je zjavná starostlivosť pri ich výrobe, sú takmer ako hračky, napísala J. Dunneová v časopise Nature. Podľa nej skutočnosť, že bábätká mohli dostávať zvieracie mlieko, znamenala, že ženy mohli mať viac detí, čo viedlo k masívnemu nárastu populácie.
