Hoci už je zima a oheň sa nám spája skôr s kozubom ako zdrojom príjemného tepla, ešte vždy máme v pamäti aj rozsiahle letné požiare, ktoré zachvátili vysušenú prírodu. Snáď najničivejší požiar sme registrovali u našich susedov v národnom parku České Švajčiarsko. Pomôcť s hasením prišli aj slovenskí hasiči, ktorí okrem iného využili svoju unikátnu metódu hasenia požiaru v neprístupnom horskom teréne. O nej aj o ďalších inováciách pri hasení sme sa rozprávali s Alexandrom Nejedlým z Katedry verejnej správy a krízového manažmentu Akadémie Policajného zboru.
Kde všade pôsobia slovenskí hasiči?
Pôsobenie slovenských hasičov je naozaj rozmanité. Okrem hasenia požiarov či likvidovania chemického zamorenia ich záchranárska činnosť zahŕňa napríklad pomoc pri haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach, pri poskytovaní predlekárskej pomoci, pri ochrane životného prostredia či núdzovom odstraňovaní stavieb a ľadových bariér. Hasiči sa podieľajú napríklad aj na likvidácii ohnísk nákaz zvierat, na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva, na poskytovaní humanitárnej pomoci, ale aj na prevencii požiarov. Neriešia niektoré špecifické udalosti napríklad v oblasti jaskyniarstva, záchrany v horách či v ozbrojených silách. Ak nás však aj tieto zložky požiadajú o pomoc, vždy sme pripravení pomôcť.
Gen. JUDr. Alexander Nejedlý, PhD., bol do roku 2019 prezidentom Hasičského a záchranného zboru. Počas tohto obdobia sa podieľal na reforme a modernizácii vybavenia profesionálnych aj dobrovoľných hasičských zborov. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre verejnej správy a krízového manažmentu Akadémie Policajného zboru. Je požiarno-bezpečnostným a krízovým analytikom v ďalších subjektoch na Slovensku i v zahraničí.
Prečo bol požiar v Českom Švajčiarsku takým problémom?
Vzhľadom na členitý zalesnený terén národného parku bolo veľmi náročné dostať sa k ohniskám štandardnou cestou. Oheň sa rozhorel na stovkách hektárov územia a jeho ničivosť podporovala aj lykožrútová kalamita oslabujúca stromy. Medzinárodné hasičské tímy využívali bambi vaky, ale problémom pri hasení bola značná vzdialenosť ohňa od vodnej nádrže. Úloha znela: Ako dopraviť vodu bližšie k požiaru? A práve s týmto problémom vedel pomôcť slovenský tím.
V čom spočívala unikátnosť letného zásahu slovenských hasičov?
Už v prvých rokoch 21. storočia sme vyvinuli jazierkovú metódu, spočívajúcu vo vybudovaní kaskádovitých jazierok v teréne. Jazierka majú obsah tisíc litrov a vznikajú z elastických plastových bazénov, fireflexov, do ktorých sa privádza voda z najbližšieho potoka alebo iného vodného zdroja.
Ako funguje táto metóda?
Najprv sa vybuduje spodné jazierko. Napustí sa vodou a malé čerpadlo prečerpá vodu do vyššie položeného bazénika vzdialeného 100 až 200 m. Týmto spôsobom vieme dostať vodu smerom do kopca až na najvyššie miesto na lúku alebo čistinu. Pri výbere miesta pre najvrchnejší bazén treba najprv urobiť terénne úpravy, vysekať les, osekať stromy. Musí sa pripraviť miesto, z ktorého sa už priamo hasí požiar.
Bambi vak
Bambi vak je hasiaci systém, zvyčajne zavesený na lane pod vrtuľníkom. Používa sa na hasenie požiarov zo vzduchu, najmä v prípade lesných požiarov v ťažko dostupnom teréne. Nad miestom požiaru sa spodná časť vaku otvorí a vypustí vodu. Tá sa potom dopĺňa buď priamym naberaním z vodnej hladiny, alebo hadicami na súši. Objem vaku môže byť od 300 až do takmer 10 000 litrov. Prvý vak vznikol v roku 1982 v Kanade, jeho autorom je podnikateľ a vynálezca Don Arney a v súčasnosti sa používa na hasenie požiarov v 115 krajinách sveta.
V najvyššej časti systému sa nachádza veľká flexibilná nádrž. Tá sa musí podľa objemu priniesť, priviezť alebo najčastejšie spustiť pomocou vrtuľníka. Takéto nádrže majú objem až 55 000 litrov vody. Rozvádzačmi sa môže na bazén napojiť množstvo hasiacich hadíc. V lese sa používajú najtenšie hadice, aby sa voda na hasenie využívala čo najefektívnejšie.
Slovenským hasičom sa v Česku podaril výsadok v neprístupnom teréne. Z približne 40-metrovej výšky sa zlanili dvaja hasiči, ktorí vykonali prípravné práce. Následne priviezli vrtuľníky potrebný materiál, bazén, hadice a čerpadlá, ktoré by sa tam inak nepodarilo dostať. Pomáhali viac ako dva týždne.
Prečo táto metóda pochádza práve zo Slovenska?
Jazierkovú metódu sme u nás vyvinuli preto, lebo Slovensko je reliéfne dosť členité, a tak musia byť slovenskí hasiči vycvičení na prácu v naozaj ťažkom neprístupnom teréne. Veď aj v minulosti bolo množstvo lesných požiarov vo Vysokých a Nízkych Tatrách či v Slovenskom raji. Už pred 20 rokmi sme hľadali spôsob, ako dostať hasiacu látku do veľkej výšky alebo do veľkej hĺbky. Nie vždy sa totiž dajú natiahnuť hadice a pomocou čerpadiel tlačiť vodu do značných výšok.
Naša jazierková metóda je veľmi účinná a dobre realizovateľná. Netrúfame si povedať, či ju nevyužívajú aj niekde inde na svete, no podľa našich informácií sme zatiaľ jediní na svete a zahraniční kolegovia ju veľmi oceňujú.
Ktoré inovatívne technológie ešte slovenskí hasiči používajú?
Použitie nových technológií závisí od toho, o aký požiar ide. Preto treba najprv zistiť presnú lokalitu a rozsah požiaru, zmapovať ho. Na to sa používajú špeciálne drony s termovíznou kamerou, ktoré nahrádzajú drahšie lety vrtuľníkov. Presne zaznamenajú ohniská i celkovú veľkosť postihnutej plochy, čím uľahčujú plánovanie hasičského zásahu. Samozrejme, všetko závisí od počasia, niekedy sa v silnom vetre nedá použiť žiadna technika a treba iba vyčkávať.
Napríklad na vyhľadávanie živých ľudí pod sutinami domov sa okrem živých štvornohých pomocníkov využíva obvykle termovízia, ale iba vtedy, keď pred skenovaným priestorom nie je mechanická prekážka, napríklad panel. Preto väčšie uplatnenie momentálne nachádzajú napríklad veľmi citlivé akustické systémy.
Zhovárala sa Jana Matejíčková
