Spojené štáty americké a Čína vkladajú ročne do vývoja zariadení na využívanie jadrovej fúzie, tzv. tokamakov, enormné množstvo financií.
V mnohých krajinách sa veľký podiel spotreby energie pokrýva jadrovými elektrárňami využívajúcimi energiu ukrytú v jadrách niektorých prvkov. Energiu vhodného jadra možno uvoľniť jeho štiepením alebo zlučovaním s jadrami iných prvkov. Toto zlučovanie, odborne nazývané jadrová či termojadrová fúzia, prebieha len pri extrémne vysokých teplotách dosahujúcich až 100 miliónov stupňov. Vedci sa preto už desaťročia pokúšajú replikovať prostredie vyskytujúce sa na Slnku.
Extrémne drahý a technicky komplikovaný proces si môžu dovoliť len krajiny so špičkovým vedeckým potenciálom a dostatočnou finančnou podporou. Takéto krajiny sú zatiaľ iba dve – Spojené štáty americké a Čína. Lídrom vo vývoji fúznych reaktorov boli doteraz USA. Vedci a technici však musia zhotoviť komoru, tzv. tokamak, v ktorom sa dajú dlhodobo udržať extrémne podmienky, najmä teplota okolo 100 miliónov stupňov, čím sa fúzna reakcia udrží v chode. Počas takejto riadenej reakcie sa uvoľňuje štyri milióny ráz viac energie ako pri spaľovaní uhlia, plynu alebo ropy a štvornásobne viac ako v súčasnosti využívaná energia štiepenia atómových jadier.
Do vývoja zariadení na využívanie jadrovej fúzie vkladajú USA a Čína enormné sumy peňazí. Výdavky Číny na tento účel sa odhadujú na jednu až jednu a pol miliardy dolárov ročne, Bidenova administratíva dáva na tie účely približne 800 miliónov. K vládnym peniazom však treba prirátať príspevky od súkromných investorov. Príkladom opäť môže byť Čína, ktorej spoločnosť Energy Singularity získala od súkromnej sféry už 112 miliónov dolárov. Táto firma je zatiaľ jedinou, ktorej tokamak využíva vysokoteplotné supravodiče pri experimentoch s horúcou plazmou. Spomenuté supravodiče využíva aj prestížna americká univerzita MIT. Táto univerzita pracuje na vývoji tokamaku druhej generácie, ktorý by overil jeho komerčnú využiteľnosť. Tokamak tretej generácie by mal byť schopný dodávať elektrickú energiu do siete v druhej polovici 30. rokov. Podobný časový údaj uvádzajú aj čínske firmy. To, kto ako prvý dodá do siete elektrickú energiu vyrobenú na báze jadrovej fúzie, nevie v súčasnosti povedať nikto. Bude to Čína alebo USA?
RM
