Napriek tomu, že viac ako 70 % povrchu Zeme pokrýva voda, iba 2,5 % zo všetkých zdrojov obsahuje sladkú, a teda pitnú vodu. Navyše, až 74 % sladkej vody má formu polárnych ľadovcov a ďalších 25 % je ukrytých pod zemským povrchom. Tvrdenie, že pitná voda je vzácna komodita, nie je floskula, ale suché konštatovanie faktu.
Keď odborníci varujú pred akútnym nedostatkom sladkej, čistej a pitnej vody, na mysli majú okrem iného práve podobné štatistiky. Vody ako takej je na Zemi dosť, ide však tiež o to, akej a pre koho.
Nepomer v spotrebe
Len asi 15 % svetovej populácie má bezproblémový prístup k čistej vode. Zhruba 65 % ľudí má k takej vode sťažený prístup a asi pätina ľudstva trpí jej nedostatkom. Podľa environmentalistov sa však len za posledných sto rokov zvýšila spotreba pitnej a nezávadnej vody až šesťnásobne: na jedného obyvateľa Európy v súčasnosti pripadá spotreba 140 až 200 litrov vody denne, na jedného občana USA či Austrálčana až 300 litrov. Pochopiteľne, väčšina vody sa spotrebuje v priemysle a poľnohospodárstve, lenže podrobnejšie štatistiky ukazujú, že napríklad na osobnú hygienu minie bežný Európan každodenne asi desaťnásobné množstvo čistej vody v porovnaní s obyvateľmi rozvojových krajín. Iste, veď zatiaľ čo nám stačí otočiť kohútikom v kúpeľni, v tých oblastiach Afriky a Ázie, kde je problém s pitnou vodou, musia ženy (v drvivej väčšine ide o ženy) priemerne prejsť šesť kilometrov, aby ju mohli nabrať v nejakej zbernej nádrži.
Čo s tým? Ponúkaných riešení je viacero, nie všetky technológie na získavanie pitnej vody z prírodných zdrojov či odpadov však spĺňajú podmienku finančnej či fyzickej dostupnosti práve v oblastiach, kde by boli najviac potrebné. A hoci napríklad obmedzovanie osobnej spotreby a zavádzanie časových limitov alebo finančných stimulov pri odbere pitnej vody (vodné, stočné) môže zlepšiť hospodárenie s čistou vodou vo vyspelých oblastiach sveta, samé osebe ešte neprivedie pitnú vodu tam, kde ju ľudia azda najviac potrebujú. Hľadajú sa preto technológie získavania sladkej vody, ktoré by boli prístupné priamo na mieste.
Pod figovníkom
Hľadanie podzemných zdrojov vody a následné vŕtanie studní v oblastiach trpiacich nedostatkom pitnej vody nebýva lacnou a často ani environmentálne neškodnou možnosťou. Taliansky architekt Arturo Vittori prišiel po svojej prvej návšteve Etiópie v roku 2012 s nápadom, ako ťahať pitnú vodu priamo zo vzduchu pomocou špeciálnych stavieb. Jeho vodná veža Warka (podľa miestneho pomenovania pre etiópsku odrodu figovníka) je spojením technologického dômyslu s jednoduchou stavbou z ľahko prístupných materiálov a surovín. Postaviť prvý funkčný prototyp (Warka Water 3.2) napriek tomu, alebo možno skôr práve preto, Vittorimu zabralo takmer tri roky. Už v roku 2016 však úspešne uviedol do prevádzky systém veží v prvej etiópskej dedine a celý jeho architektonicko-environmentálny projekt odvtedy získal aj viaceré medzinárodné ocenenia.
Vodné veže Warka sú dizajnované tak, aby zachytávali čistú vodu pochádzajúcu z dažďa, hmly a skondenzovanej rosy. Hlavnými stavebnými materiálmi veží sú bambus, konope a vlákna, ktoré sú nielen ľahko dostupné, ale najmä nemajú žiaden negatívny dosah na okolité prostredie. Veža Warka v. 3 je vysoká 10 metrov a celá váži približne 90 kilogramov. Trojuholníkovitý rám veže je vyrobený z bambusových dielcov, takže je možné ľahko ho rozobrať, prepraviť aj zložiť pomocou konopných povrazov. Okolo základne veže je osem upevňovacích bodov, v ktorých sú fixované nosné laná podobne ako pri stavbe stanu, aby bola veža stabilnejšia. Tieto laná sa vyrábajú z vláken listov banánovníka, ktorý je bežne dostupnou miestnou surovinou. Nad základňou veže sa dookola týči cylindrová strieška z tkaniny, ktorá pod sebou vytvára tieň – podobne ako koruna figovníka, ktorý stavbe slúžil ako inšpirácia.
R
