Každé ročné obdobie má v Malej Fatre svoje čaro, ale prechádzka či túra v jarnom období, keď sú zakvitnuté lesné prieseky, tiesňavy, rokliny, podhorské lúky či hole, zanechá v nás nezabudnuteľný zážitok.
Malá Fatra patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Pôdorys pohoria predstavuje nepravidelnú elipsu s celkovou vzdušnou dĺžkou 52 kilometrov a najväčšou šírkou 16 km. Krivánska časť Malej Fatry bola v roku 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť pre nevšedné prírodné krásy a bohatstvo rastlinných a živočíšnych druhov a v roku 1988 túto oblasť vyhlásili za Národný park Malá Fatra. Na neobyčajne pestré geologické podložie sa viaže veľká rozmanitosť geomorfologických tvarov, ktoré sú najviac nápadné v severnej časti územia pod najkrajším vrcholom Malej Fatry, ktorým je Veľký Rozsutec (1 610 m. n. m.). Tu sa nachádza aj kaňonový systém s tiesňavami a roklinami, ktoré sú známe pod menom Jánošíkove diery, pozostávajúce z troch častí známych pod menami: Dolné diery, Horné diery a Nové diery. Zvyšná oblasť Krivánskej Malej Fatry má v prevažnej časti hôľny charakter.
Pestrý máj
Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Väčšinu územia zaberajú lesy, najmä zmiešané s prevahou listnatých drevín, hlavne buka lesného. V tomto období kvitne viacero druhov rastlín, ktoré by sme tu v letnom prázdninovom období márne hľadali. Ideálnym obdobím na pozorovanie rozmanitých jarných kvetov je v prípade Malej Fatry koniec mája.
Ak budeme vystupovať napríklad lúkou, potom lesom, prípadne tiesňavou hore až na hlavný hrebeň či skalnatý vrchol, skladba a pestrosť kvitnúceho rastlinstva sa podstatne mení. Neobyčajnú pestrosť rastlinstva skrývajú Jánošíkove diery s vytvoreným kaňonovitým systémom, ktorý tu po tisícročia formoval do tvrdej skaly Dierový potok. Postupne sa tu vytvorilo viacero menších vodopádov s výškou od jedného do päť metrov. Prejavuje sa tu teplotná inverzia, keď v hlbokých tiesňavách a roklinách býva nižšia teplota než na vrcholoch a hrebeňoch, a preto sú tu prítomné aj druhy na Slovensku rastúce vo vysokých polohách, v niektorých prípadoch až v subalpínskom stupni. Len na pomerne malej ploche tu môžeme vidieť viacero nevšedných druhov. K nim patrí napríklad bielo kvitnúca tučnica alpínska (Pinguicula alpina), kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli) a horec Clusiov (Gentiana clusii). Koncom jari začína kvitnúť aj zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare) s tmavo fialovomodrými kvetmi.
Viditeľné už z diaľky
Kortúza Matthioliho, i keď sa na prvý pohľad na bežné prvosienky nepodobá, patrí do čeľade prvosienkovitých (Primulaceae). Je charakteristickou rastlinou inverzných polôh. Rastie vo vlhkých zatienených roklinách, vlhkých lesoch a často ju môžeme vidieť aj na temer kolmých stenách Jánošíkových dier, kde vyrastá z puklín. V literatúre sa uvádza ako pravdepodobný relikt koncotreťohornej flóry. Zákonom chránený horec Clusiov, známy aj ako horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) je ozdobou vlhkých hlbokých tiesňav a roklín Malej Fatry. Studený závan vzduchu tvoriaci sa nad prudko tečúcou vodou je príčinou nerovnomerného pohybu veľkého modrého kalicha horca, ktorý vyrastá zo štrbín skál nezriedka len niekoľko centimetrov nad vodou. Samotný kvet dlhý až 6 cm zvyčajne predstavuje najväčšiu časť celej rastliny. Jeho stonka vyrastajúca z podzemku býva dlhá len 1 – 8 cm. Na základe Červeného zoznamu ohrozených druhov rastlín patrí horec Clusiov k zraniteľným druhom na Slovensku. Keď prechádzame lúkami, môžeme vidieť viacero vstavačovitých rastlín, ktoré upútajú našu pozornosť už z diaľky.
Patrí k nim napríklad vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), ktorý je charakteristickou orchideou v podhorí Malej Fatry. Vyskytuje sa pomerne často na vlhkých a slatinných lúkach. Môžeme ho vidieť napríklad pri turistickom či náučnom chodníku vedúcom zo Štefanovej smerom do Jánošíkových dier. Na Slovensku je zákonom chránený. Náš zrak zaujme aj vstavač mužský (Orchis mascula) s purpurovými kvetmi, z iných skupín fialovo kvitnúci orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) a ďalšie druhy. Vrcholové partie pohoria Malá Fatra sa vyznačujú modrými izolovanými skupinami, niekedy až kobercami nápadných azúrovo modrých kvetov horca jarného (Gentiana verna). Hojná tu býva aj prvosienka vyššia (Primula elatior) s bledožltými kvetmi, ktorá je príbuzná všeobecne známej prvosienky jarnej z nižších polôh. V skalnatom teréne v štrbinách vápencových skál rastie na Slovensku zraniteľná a zákonom chránená prvosienka holá (Primula auricula) so žltými kvetmi a prízemnou ružicou kožovitých, na okraji zúbkovaných listov.
Opeľovanie inak
Zaujímavým kvetom je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Rastie nehojne v lesoch Malej Fatry na vápencovom, veľmi mierne zásaditom podloží. Patrí medzi naše najkrajšie orchidey. Na jednej rastline bývajú jeden až tri kvety. Vyskytuje sa aj v priamom susedstve bystrín kaňonovitého systému na tienistých, čiastočne oslnených stanovištiach lesného prostredia. Na Slovensku patrí medzi ohrozené a chránené druhy. Dorastá do výšky od 20 do 45 cm. Jeho kvety sú pre hmyz pascou. Hmyz, uväznený v kvete akoby v pasci, sa pohybuje v jeho vnútri tak, aby sprostredkoval opelenie. Úspešný vývoj plodu môže nastať len pri prenesení peľu z kvetu iného jedinca. To môžu sprostredkovať len drobné samotárske včely z rodu pieskarky (rod Andrena). Prilákané nápadnou žltou farbou pysku črievičníka prisadajú naň a po jeho hladkých okrajoch skĺzavajú do dutiny. Klzký okraj vnútornej steny im znemožňuje dostať sa von hlavným otvorom. Preto hľadajú iný spôsob, ako sa vyslobodiť, a idú za svetlom prenikajúcim dvoma priesvitnými miestami na postranných stenách. Pri ceste k týmto zdanlivým otvorom preliezajú hustým porastom dlhých chĺpkov umiestnených v bazálnej časti pysku až ku stĺpiku (odborne gynostemium). Po prekonaní tejto prekážky reagujú konečne na svetlo skutočných otvorov umiestnených hore po oboch stranách patyčinky (odborne staminodium). Pri komplikovanom predieraní sa von z kvetu otierajú svoj chrbát o peľnicu (anthera), v ktorej prebieha tvorba peľových zŕn, a odnášajú si na svojom tele lepkavý peľ. Potom sa takto opísaným obťažným spôsobom dostávajú na inom kvete k sklonenej blizne (stigma) a na ňu dávajú peľ. Až takýmto zložitým procesom môže dôjsť k opeleniu. Ak navštívite Malú Fatru v jarnom období, určite neobanujete. Uvidíte tu množstvo kvitnúcich druhov, ktoré sú v letnom období už odkvitnuté. Určite nevynechajte Jánošíkove diery, ktoré skrývajú vzácne druhy rastlín typické pre vlhšie chladnejšie prostredie roklín.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
