Objav alebo vynález sa môže udiať nečakane. Niekedy to môže byť na začiatku bádania, inokedy pri pokusoch, občas aj po nich. Za mnohými objavmi či vynálezmi neraz stojí to, čo nazývame náhoda.
Niektoré z najdôležitejších objavov a vynálezov v histórii ľudstva nie sú dielom len jednej náhody, ale hneď viacerých. Dejiny fotografie sú toho dôkazom.
Camera obscura
Fotografia vznikla vďaka spojeniu viacerých technických objavov, z ktorých mnohé majú svoje počiatky už v staroveku. Účinkami šošoviek, známymi už v Asýrii, Egypte a Grécku, sa zaoberal Aristofanes v 5. stor. pred n. l. V starovekej Číne Mocius objavil a začal rozvíjať vedecké princípy optiky a camery obscury. V 4. stor. pred n. l. prvý raz popísal cameru obscuru filozof Aristoteles. O nej sa v 15. storočí zmieňuje aj Leonardo da Vinci, konkrétne o jej prírodnej forme v podobe temných jaskýň na okraji slnečného údolia. Veľký krok k prvým fotografiám boli optické pokusy Isaaca Newtona a zistenia Giovanniho Battistu Beccaria, ktorý v roku 1757 objavil citlivosť chloridu strieborného na svetlo. Prvenstvo vo vytvorení fotografického obrazu patrí Thomasovi Wedgwoodovi (1771 – 1805). Tento obraz sa však s fotochemickými procesmi ešte nedokázal trvalo zachovať. K prvým podobám fotografie viedlo až spojenie skúseností z výskumov chemického pôsobenia svetla s výsledkami výskumu jeho regulovania pomocou optickej sústavy.
Hľadanie činidla V 18. storočí už nebol problém zachytiť obraz, ale to, aby nezmizol. A práve tento problém chcel vyriešiť francúzsky vynálezca Joseph Nicéphore Niépce (1765 – 1833). Niépce priveľmi neovládal obkresľovať ceruzkou prevrátené obrazy vytvorené camerou obscurou, ako bolo v tých časoch v maliarstve populárne, preto sa usiloval prísť na spôsob, ako zaznamenať obraz natrvalo. Experimentoval s litografiou, čo ho doviedlo k pokusom zaznamenať obrazy z camery obscury. Niépce tiež experimentoval s chloridom strieborným, aby získal trvácne fotografie. Na zachytenie obrazov najprv používal kamene, potom prešiel na papier a sklo a nakoniec začal skúšať cín a meď. Ako sám povedal, chcel objaviť činidlo, ktoré by bolo schopné spolu so svetelným žiarením presne a trvalo zaznamenať opticky prenášané obrazy a vytvoriť stopu, ktorá sa rýchlo nepoškodí. Niépce sa však nevzdával a jeho úsilie sa zavŕšilo v roku 1816, keď sa mu podarilo vytvoriť prvé fotografie v dejinách, ktoré sa však, bohužiaľ, nezachovali. Išlo o negatívne snímky, ktoré Niépce zachytil na papier. Neuvažoval však nad možnosťou ich vyvolania na pozitívne. Už v roku 1822 dokázal fotograficky prenášať obraz rytiny na sklo, ale pri pokusoch o vyhotovenie tlače sa snímka zničila.
Pohľad z okna
Podľa niektorých bádateľov Niépce vytvoril prvú stálu fotografiu pravdepodobne v roku 1824. Isté však je, že dokázateľne prvá známa Niépceova fotografia vznikla v roku 1825. Podarilo sa mu zachytiť pozitívny obraz a svoj proces fotografovania nazval heliografia – kópia snímky. Ešte donedávna sa uvádzalo, že v roku 1826 vytvoril Niépce fotografiu Pohľad z okna v Le Gras (La cour du domaine du Gras), ktorá sa považovala za vôbec prvú zachovanú stálu fotografiu na svete. Vytvoril ju pomocou camery obscury a cínovej doštičky pokrytej živicou. Živicu rozpustil v levanduľovom oleji a touto zmesou, citlivou na svetlo, potrel cínovú doštičku. Doštičku umiestnil do camery obscury. Po ôsmich hodinách exponovania ju vybral a pomocou levanduľového oleja odstránil zvyšky nenaexponovanej živice. Počas exponovania prešlo Slnko od východu na západ a osvetlilo obe strany nádvoria. Výsledná fotografia mala rozmer 20 × 25 cm. V roku 2002 sa však v kolekcii istého francúzskeho zberateľa našla ešte staršia Niépceova fotografia. Zistilo sa, že pochádza z roku 1825, teda je ešte o rok staršia ako snímka Pohľad z okna v Le Gras. Ide o heliografickú kópiu rytiny mladého chlapca, ktorý vedie koňa do stajní.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
R
