Viac oxidu uhličitého v atmosfére zvyšuje kyslosť oceánov. Z toho by sa mohlo zdať, že ulitníky a koraly majú problém, keďže formovanie ich schránok je v kyslejšej morskej vode ťažšie. Holandskí a japonskí vedci však zistili, že nie pri všetkých živočíchoch je to tak. Niektoré malé jednobunkové organizmy majú v kyslejšej vode kvalitnejšie schránky než v menej kyslej vode. Vedci zistili, že živočíchy nazývané foraminifery (dierkavce) majú lepšie stavané schránky, keď je voda, v ktorej žijú, kyslejšia. Tieto jednobunkovce sú v oceánoch veľmi rozšírené. Klasické teórie boli založené výhradne na chemických procesoch, pri ktorých závisí rýchlosť tvorby vápenatých schránok jedine od kyslosti vody. Experimenty Lennarta de Nooijer z NIOZ (Royal Dutch Institute for Sea Research) odhalili, že foraminifery regulujú kyslosť na mikroskopickej úrovni, takže v miestach, kde schránka rastie, je kyslosť podstatne nižšia než v okolitej morskej vode. Zo svojej bunkovej steny foraminifery vylučujú relatívne veľké počty iónov vodíka, čo vedie k zvýšeniu kyslosti ich blízkeho okolia. To spôsobí, že rovnováha medzi oxidom uhličitým a karbonátmi sa nakloní na stranu oxidu uhličitého. Cez bunkovú stenu absorbuje organizmus zvýšené koncentrácie oxidu uhličitého veľmi rýchlo. Z vnútornej strany bunkovej steny je kyslosť vďaka intenzívnemu vylučovaniu protónov nízka. Tieto podmienky vedú k tomu, že skonzumovaný oxid uhličitý sa opäť premieňa na karbonát. Ide o vôbec prvý známy prípad takejto unikátnej aktívnej biochemickej regulácie v prírode.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Foto wikipédia/Hans Hillewaert
