Správa ESA vychádzajúca z údajov vedeckej družice CryoSat o hrúbke ľadových vrstiev na našej planéte potvrdzuje zmenšovanie ľadovcov až o dve percentá.
Európska vesmírna agentúra (European Space Agency, ESA) vo svojej správe o meraní hrúbky ľadových vrstiev pokrývajúcich povrch našej planéty, ktorá bola vydaná koncom apríla tohto roku, uvádza, že z povrchu Zeme zmizlo 7 560 miliárd ton ľadu. Údaj sa vzťahuje na takmer tridsaťročné obdobie rokov 1992 až 2020. Množstvo roztopeného ľadu si možno predstaviť ako kocku s hranou dlhou približne 20 kilometrov.
Tento úbytok bol špeciálnymi vyhodnocovacími programami stanovený najmä z údajov vedeckej družice CryoSat, vyvinutej a vypustenej agentúrou ESA. Družica merajúca hrúbku vrstvy ľadu radarovým výškomerom poskytla klimatológom podklady, ktorých vyhodnotenie ukázalo, že len za ostatných desať rokov sa ľadovce a ľadovcové polia zmenšili o dve percentá – a hlavnou príčinou tohto úbytku je globálne otepľovanie. Topenie nateraz dosiahlo vrchol v roku 2019, keď ľadové pokrývky Grónska a Antarktídy stratili 612 miliárd ton ľadu. Taký vysoký úbytok vyvolalo relatívne teplé leto v Arktíde. To viedlo k rekordnému úbytku 444 miliárd ton ľadu v Grónsku, pričom v Antarktíde ubudlo 168 miliárd ton – najväčší podiel na tom mal úbytok v západnej Antarktíde. Topenie polárnych ľadových čiapočiek spôsobilo od roku 1992 vzostup globálnej morskej hladiny o 21 mm. Topenie ľadu v Grónsku prispelo dvomi tretinami k uvedenej hodnote stúpania hladiny, príspevok Antarktídy bol približne tretinový.
Možno spomenúť, že na začiatku 90. rokov minulého storočia spôsobovalo topenie ľadu len malú časť (5,6 %) stúpania morskej hladiny, ale keďže odvtedy topenie narástlo päťnásobne, topenie sa podieľa na náraste morskej hladiny až približne 25 %. Okrem ľadu v polárnych oblastiach treba uviesť aj to, že ľad ubúda z väčšiny pevninských ľadovcov, čo je pozorovateľné napríklad v Alpách. Vzhľadom na zložitý reliéf pevniny pod ľadovcami je však stanovenie množstva ľadu v ľadovcoch problematické.
Družica CryoSat, ktorá už 13 rokov podrobne mapuje ľadovú pokrývku Zeme, by mala byť v činnosti až do roku 2025. Na obežnú dráhu bola vypustená 8. apríla 2010 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane rusko-ukrajinskou raketou Dnepr, ktorá je civilnou verziou medzikontinentálnej balistickej rakety SS-18.
RM
