Peter Schmeringa považuje svoju cestu od vedy a technického vývoja k podnikaniu za prirodzený vývoj a za reakciu na výzvy, ktoré priniesla doba. Laserové zariadenia, na vývoji ktorých sa podieľa, sú špičkou vo svojom odbore.
Už na vysokej škole ste si vybrali špecializáciu optika a fyzika plazmy a neskôr sa venovali aj laserovej technike. Prečo ste sa rozhodli pre tieto oblasti fyziky?
Už v mladosti ma fascinoval svet fyziky a najmä jej doposiaľ neprebádané zákutia a tak to bolo určite aj s laserovou technikou. Treba si uvedomiť, v akom štádiu bola táto oblasť pred tromi desiatkami rokov. Najmä z pohľadu potenciálnych možností využitia vlastností lasera išlo takmer o neprebádanú pôdu a cítil som, že sa tu otvárajú veľké perspektívy. „Vsadil“ som na túto kartu a dnes môžem povedať, že to bolo dobré rozhodnutie a podarilo sa mi preskúmať aspoň časť týchto možností. Ďalšie perspektívy sú vzhľadom na možné prínosy lasera určite ešte pred nami.
Ako by ste stručne priblížili prednosti laserovej techniky a ako sa premietajú do vášho výskumu?
Zameriavam sa na jeden cieľ, a tým je využitie lasera a jeho výhod ako mimoriadne presného, stáleho a pre svoju dlhú životnosť aj takmer bez údržbového nástroja. To ho priam predurčuje na uplatnenie sa v najrôznejších sférach priemyslu.
Popri zameraní na vedu a techniku ste sa dali aj na dráhu podnikateľa a manažéra. Ako sa dajú tieto činnosti zladiť?
V mojom prípade išlo o prirodzený vývoj a reakciu na výzvy, ktorým som v danom čase čelil. Práca vo výskumnom ústave bola veľkou školou a treba povedať, že v čase socializmu išlo vlastne o jedinú pôdu, kde sa mohol človek s ambíciami realizovať. Po zmene režimu nastala v spoločnosti nová atmosféra a všetci sme cítili, že prichádzajú aj nové možnosti, o ktorých sme však vedeli len veľmi málo.
Myslím si, že na Slovensku je už viac ako nevyhnutné, aby vo väčšej miere vznikali a rozvíjali sa firmy pracujúce na vlastnom vývoji a výskume.
A keď sa obzerám späť, tak to bola aj určitá miera naivity a mladíckeho nadšenia, ktorá viedla k tomu, že sme sa viacerí snažili postaviť na vlastné nohy. Tak som sa aj ja pustil do vlastného vývoja už ako podnikateľ – živnostník a vďaka určitej miere šťastia, ktoré je vždy dôležité, sa mi podarilo získať prvé zákazky. Napríklad v spolupráci s firmou SL z Nemecka sme vytvorili komplexný systém polohovania vrátane softvéru pre laserové displeje a naša spolupráca neskôr viedla k vytvoreniu spoločnej firmy na Slovensku. Na základe tohto projektu firma doteraz vyrába podobné produkty. V tých časoch som mal možnosť vyvíjať množstvo aplikácií laserov pre priemyselné použitie, napríklad na zváranie drahých kovov, laserové gravírovanie či automaty na popisovanie štítkov elektromotorov a automobilov.
Za vývoj zariadenia Biatec Laser BLT F3 ste v roku 2016 získali ocenenie Strojársky výrobok roka. Aká bola cesta k tomuto úspechu?
Projektu opracovávania supertvrdých materiálov som sa intenzívne venoval niekoľko rokov, tu už však boli potrebné aj pomerne veľké investície, najmä do prístrojového vybavenia, čo som nemohol zvládnuť sám. Zhodou okolností ma práve v tom čase oslovila spoločnosť Biatec Group s iným projektom a po vzájomnom zoznámení sa a prezentácii dosiahnutých výsledkov vývoja, ako aj predpokladanej komerčnej hodnoty pristúpil hlavný akcionár k založeniu novej firmy Biatec Laser Technology. Súčasne tiež uvoľnil finančné prostriedky na zakúpenie potrebného vybavenia. Paralelne sa začal pod mojím vedením formovať aj produkčný tím, ktorý v krátkom čase vyvinul prototyp pripravený na začatie opakovanej výroby.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 1/2017.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Zhováral sa Vladimír Ješko
