Potápka chochlatá je spoločenský vodný vták. Má rada okolo seba aj iné druhy vodných hniezdičov. Potápka čiernokrká je veľký tajnostkár a potápka hnedá zasa samotár.
Všetky tri druhy potápok patria do čeľade potápkovitých. Na našom území sú najbežnejšie potápka chochlatá a hnedá. Potápka čiernokrká je vzácnejšia, pri hniezdení sa veľmi dôkladne a tajne ukrýva pod ochranou čajok smejivých. A na rozdiel chochlatej sestry potápka hnedá uteká od ostatných a nebadane, ale prezieravo si uvije na vode hniezdo.
Výborní plavci, smiešni chodci, príšerní letci
Potápky sú vynikajúci plavci, plávacie blany však nemajú, ale pozdĺž prstov sa im vyvinuli kožovité lemy, ktoré im umožňujú efektívne pádlovať. Pred človekom či iným nepriateľom unikajú zaujímavým spôsobom. Najprv plávajú na hladine pokojne, neskôr sa začínajú trošku vzďaľovať a keď už prekročia hranicu nebezpečenstva, nadvihnú telo, nadskočia, pričom krk ohnú dolu – a v okamihu sa ponoria do vody. Darmo by sme však čakali, že sa vynoria niekde na blízku, pretože pod vodou bez problémov preplávajú 30, ba aj 50 metrov. Inokedy ich už vôbec nezbadáme vynoriť sa, lebo odplávali až do tŕstia alebo do chumáča tráv pod brehom. Ak je potápka donútená vyjsť na breh, na suchej zemi sa pohybuje trochu komicky. Nohy má posunuté ďaleko dozadu, a tak kníšuc sa nesie svoje ťažkopádne telo. Potápke robí veľký problém aj vyletieť do vzduchu a keďže po prílete na zem nedokáže nohami dobre zabrzdiť, prekopŕcne sa na prsia.
Rozpaky vyvolávajú tiež jej letové schopnosti. Tak ako sa potápka pri rozbehu veľmi ťažkopádne dvíha z hladiny, tak aj s hrôzou pristáva. Keď sa však už odlepí od vody, vo vzduchu letí rýchlo a vytrvalo krúži veľkými oblúkmi. Neobratne vo vzduchu kormidluje pri obrátkach, keďže jej chýbajú chvostové kormidlové krovky a nedokáže náhle zmeniť smer letu. Keď však pozorujeme potápku plávať na hladine, niekedy sa zdá, akoby sa do nej prepadala. Telo potápky sa stráca a vidno iba malú časť jej chrbta alebo len hlavu s krkom. Potápka dokáže ponor regulovať pomocou vzdušných vakov.
Duo zaľúbencov
Najdlhšie milostné hry z potápok má potápka chochlatá (Podiceps cristatus). V čase párenia sa párik ukazuje na hladine ako dvojica najkrajších a najzaľúbenejších milencov. Veľmi impozantne pôsobí, keď sa samček s pootvoreným zobákom prihovára samičke jemným vŕzgavým hláskom. Samička tiež pootvára dlhý tenký zobák a podobne odpovedá nápadníkovi, takže ich zvuky, pre dobre sluchovo naladeného poslucháča, znejú ako dvojhlasné duo. Každý partner spieva len určitú časť árie. Začína samec, o chvíľu sa k nemu pridá samica. Samec najskôr prednesie svoje želania a asi po troch sekundách mu samica odpovie. Pri vzájomnom rozhovore majú zobáky nasmerované buď vodorovne, alebo šikmo do vody.
Vtáčí dvojhlas
Duetovým spevom sa v čase párenia venuje aj najmenšia potápka hnedá (Tachybaptus ruficollis). Samec z porastu začne vyznávať lásku prosebným trilkovaním. Po niekoľkých veršoch sa z porastu vynorí, ukáže sa na voľnej hladine, a hoci nie je výrazne svadobne sfarbený, otáča sa k samici tak, aby zjavne videla aspoň jeho neveľké prednosti. Počas párenia má gaštanovohnedý krk a jasnožlté kútiky zobáka, inak je prevažne svetlohrdzavý. Svoj nápadný krk dvíha dovysoka, azda preto, aby sa v slnečných lúčoch javil ako pútavý oheň lásky. Pre samicu je to ohromný zážitok. Z úkrytu však nevychádza, ako to býva pri potápkach chochlatých, ale čaká na samca, ktorý sa jej na otvorenej hladine popredvádza a upozorní na seba. Samec počas dvorenia prepláva svoj hniezdny revír, aby skontroloval, či sa na jeho teritóriu nenachádza iný nápadník alebo votrelec. Nepáči sa mu, keď mu do teritória zapláva iný druh potápky. Svadobné hry, spojené so zvukovými signálmi, pokračujú aj na druhý, ba aj tretí deň pri vzájomnom zblížení sa a vychýrenom duete. Najprv sa spevom v podobe jemného trilkovania prejaví samec, vzápätí sa pripojí samica. Melódia znie dvojhlasne. Ešte donedávna vedci predpokladali, že spieva len samec, no sonogramový záznam dokázal, že samec spieva prvý hlas a samica druhý hlas, každý vták v inej tónine. V priebehu svadobných obradov si samec občas vezme do zobáka trs zhnitého rastlinstva a nesie ho k samičke. Neodovzdá ho však samici do zobáka ako svadobný dar. Spoločne plávajú na vyvýšené miesto a tam ho samec položí. Tak isto po chvíli urobí aj jeho partnerka. Takto partneri pomerne rýchlo postavia akýsi mostík alebo plávajúcu plôšku na vode, kde sa potom spoločne láskajú, hrajú a spievajú v duete svoje najobľúbenejšie piesne. Všetkých sedem hniezd potápky hnedej, ktoré som našiel, boli na otvorenej hladine, neďaleko od brehu. Keď samica sedí na znáške, takmer ju nevidno pre tmavé sfarbenie vo farbe hniezda. Občas z nej však potrebuje odísť a vtedy znášku zakryje materiálom z okraja hniezda. Nikto, kto túto kôpku zhnitých rastlín na hladine zbadá, neuhádne, že je to hniezdo s vajcami.
Čiernokrké dvorenie
s rodinkou
Aj samec potápky čiernokrkej (Podiceps nigricollis) sa vynorí pred párením z vody a prináša samici chumáč rastlín zozbieraných z dna. Samička však neprijíma tento dar do zobáka. Nechá samčeka, aby to položil pred ňu na vodu. Po chvíli sa sama ponára a podarúnok samcovi vracia. Tieto aktivačné práce oboch partnerov sa najmä z rána tak zrýchlia, že sa stane, že obaja zároveň vytiahnu z vody trošku rastlín a prinášajú si ich navzájom. Človek sa pri tomto akte často zamyslí, či je to ešte obdarúvanie alebo povinné nosenie stavebného materiálu na hniezdo. Hoci potápka chochlatá a hnedá majú hniezda plávajúce na hladine, potápka čiernokrká si ho stavia najčastejšie na pevnom podklade na brehu v hustom poraste. Ak ho vybuduje na hladine, tak potom je ukryté v hustom polámanom tŕstí. Ako jediný druh potápok hniezdia potápky čiernokrké v kolónii. Dve kolónie som pozoroval. V jednej na východe Slovenska bolo osem hniezd, na Záhorí sedem. Hniezda sú, na prekvapenie, pomerne blízko seba – jeden až tri metre. Kolónie potápok bývajú na okraji kolónie čajok smejivých. Možno aj kvôli týmto strážcom potápka čiernokrká pri schádzaní z hniezda nezakrýva vajcia, ako to robia ostatné potápky. Aj keď môžu takto nechránené vajcia napadnúť predátory, dostanú sa k nim na druhej strane slnečné lúče, ktoré na ne blahodarne pôsobia a potápka sa potom môže dlhšie zdržať na vode. Pobyt pri jazerách s vodným vtáctvom býva upokojujúci, povznášajúci a veľmi zaujímavý.
Text a foto Ivan Kňaze
