Učiteľ všetkých
Na náhrobnom kameni je vyryté: Leonardo Eulero, Academia Petropolitana (Leonardovi Eulerovi, Petrohradská akadémia). V myšlienkach aj v pojmoch matematických zostalo: Eulerovo číslo, Eulerova konštanta, Eulerove vzorce, Eulerov integrál, Eulerove uhly, Eulerove kruhy, Eulerova nerovnosť, Eulerova priamka, Eulerova kružnica, Eulerova veta o konvexných mnohostenoch, Eulerova veta pre homogénne funkcie. Zanechal vhodné symboly: f(x), i, e, π, tg x, cotg x, sec x, cosec x, Δ x a ďalšie.
Na podnet Bernoulliovcov odišiel na Akadémiu do Petrohradu (1727 – 1741). Po krátkom čase sa naučil ruský jazyk, získal profesúru fyziky i matematiky (1731, 1733). Na pozvanie pruského kráľa viedol matematické oddelenie Berlínskej akadémie (1741 – 1766). Potom sa zasa vrátil na pozvanie Kataríny II. do Ruska. Pochovali ho v Petrohrade na Smolenskom cintoríne.
Švajčiarsky matematik a fyzik Leonard Euler vydal za svojho života asi 530 odborných prác a asi 40 kníh. Úplný počet pojednaní, ktoré vychádzali postupne tlačou ešte dlho po jeho smrti, je 886. Vymenujeme aspoň niekoľko jeho základných prác: Metóda objavovania kriviek, ktoré majú maximálne či minimálne vlastnosti (1774), Úvod do analýzy nekonečných veličín (1748), Základy diferenciálneho počtu (1755), Základy integrálneho počtu (1768 – 1770), Úvahy o priestore a čase (1750), Teória pohybu tuhých telies (1765), Dioptrika (1769), Teória pohybu Mesiaca (1772), Úplné uvedenie do algebry (1770). Vyriešil 15 problémov vypísaných Akadémiou vied. Zaujímavým populárno-vedeckým spisom boli Listy nemeckej princeznej (1768 – 1772), v ktorých vykladal rôzne otázky z fyziky, filozofie, etiky, teórie hudby a logiky.
Prínos L. Eulera do matematiky i fyziky je rozsiahly a mnohostranný. Z matematickej analýzy urobil najvýznamnejší nástroj ľudského ducha a rozumu. Systematicky sa venoval teórii čísiel, študoval rozdelenie prvočísiel, dokázal tzv. Malú Fermatovu vetu. Podal zaujímavé riešenia rôznych typov neurčitých rovníc, odhalil súvislosti medzi exponenciálnymi a goniometrickými funkciami, zaoberal sa diferenciálnymi rovnicami. Prispel k vybudovaniu variačného počtu i k základom teórie funkcií komplexnej premennej. Eulerove učebnice získali ohromnú autoritu a prispeli k ustáleniu matematickej symboliky. Napísal však aj práce o nebeskej mechanike, dynamike pevných telies, hydraulike, stavbe a riadení lodí, geometrickej optike. Stal sa zakladateľom analytickej mechaniky.
Riešil problémy geometrie i algebry, balistiky, astronómie, geodézie i teórie hudby. Mnohé matematické disciplíny získali svoju terajšiu učebnicovú interpretáciu v podobe, akú im dal L. Euler. Štúdium Eulerovho diela zostane najlepšou školou pre najrôznejšie oblasti matematiky a nemôže ho nič nahradiť (Carl Friedrich Gauss). Známy francúzsky matematik, fyzik a astronóm Pierre Simone de Laplace odkázal: Čítajte Eulera! Je učiteľom nás všetkých.
Dušan Jedinák
