Jeleň lesný patrí medzi naše najrozšírenejšie druhy raticovej zveri. Svojou veľkosťou a majestátnym vzhľadom je právom považovaný za kráľa našich lesov.
Jeleň je symbolom mnohých legiend a povestí. Snáď najznámejšia je legenda o svätom Hubertovi, akvitánskom princovi, ktorý pochádzal z bohatej šľachtickej rodiny. Hubert žil hýrivým spôsobom života, rád sa zabával, poľoval, holdoval a užíval si život. Pri jednej poľovačke sa mu v podobe kríža medzi parohmi jeleňa, ktorého chcel uloviť, zjavil Boh a vyzval ho, aby sa zriekol svetských záľub.
Hubert po tejto skúsenosti svoj postoj k životu radikálne zmenil. Začal viesť pokorný život a naučil sa vážiť si prírodu a zvieratá. Prijal kresťanstvo a stal sa biskupom. Doteraz je svätý Hubert patrónom poľovníkov a na jeho počesť sa každoročne usporadúvajú poľovnícke slávnosti.
Kráľovská zver
Jeleň lesný (Cervus elaphus) patrí medzi naše najväčšie voľne žijúce druhy raticovej zveri. Samce dosahujú dĺžku tela až 245 cm a ich hmotnosť môže dosiahnuť úctyhodných 250 kg. Samice sú asi o tretinu menšie s hmotnosťou do 150 kg. Nielen medzi poľovníkmi, ale aj v širokej verejnosti je jeleň vnímaný ako kráľ našich lesov. Za jeho impozantný vzhľad, okrem veľkosti, môže predovšetkým mohutné parožie, ktorým sa však pýšia len príslušníci samčieho pohlavia. Už od nepamäti je preto považovaný za kráľovskú zver.
Jeleň patrí medzi naše pôvodné živočíšne druhy. V Európe sa vyskytuje viacero poddruhov jeleňa lesného. Na našom území je to jeleň lesný stredoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus) a jeleň lesný karpatský (Cervus elaphus montanus). Čistá forma jeleňa karpatského sa vyskytuje na východnom Slovensku, na strednom Slovensku žijú najmä krížence oboch týchto poddruhov a na západnom Slovensku prevláda poddruh jeleňa stredoeurópskeho.
Jelene však nežijú len v Európe. Nájdeme ich aj v Ázii, v ktorej sa vyskytuje sibírsky poddruh maral (Cervus elaphus maral) alebo v Severnej Amerike, kde žije americký druh wapiti (Cervus canadensis).
Spoločenské zviera
Jelenia zver žije najčastejšie v spoločenstvách – čriedach. Čriedy sú takmer počas celého roku oddelené podľa pohlavia na samičie a samčie. Čriedu samíc – jeleníc, v ktorej sa môžu nachádzať aj veľmi mladé jelene – ihličiaky, vedie vždy najskúsenejšia jelenica zodpovedajúca za bezpečnosť celej čriedy. Chodí vždy na jej čele a ostatné jedince sa jej podriaďujú. Je zaujímavé, že v samčej čriede je to presne naopak. Čriedu jeleňov spravidla vedie mladý a málo skúsený jeleň. Prečo je to tak, vedci doposiaľ neobjasnili.
Jelenia zver je veľmi ostražitá a zo zmyslov má najlepšie vyvinutý čuch a sluch. Jej zrak najviac reaguje na pohyblivé predmety. Oči má umiestnené po stranách hlavy a vidí nimi v širokom zornom poli – až 310 stupňov, preto bez pohnutia hlavy dokáže vidieť aj za seba.
Aj napriek svojej veľkosti a hmotnosti sa jelenia zver v teréne pohybuje neobyčajne ľahko a obratne. Patrí k vytrvalým bežcom. Klusom sa môže nepretržite premiestňovať aj tri hodiny. V prípade nebezpečenstva však dokáže utekať rýchlosťou až 65 km/h a preskočiť vzdialenosť aj 10 metrov.
Jelenia zver patrí k veľmi dobrým plavcom a bez problémov prepláva aj väčšie vodné plochy. Veľmi rada sa kaluží, najmä v horúcich letných a jesenných dňoch, čím sa nielen ochladzuje, ale súčasne sa zbavuje aj vonkajších parazitov. Hlavnou potravou jelenej zveri sú najmä rôzne druhy tráv a bylín, pupene, výhonky, lístie a kôra drevín, rôzne plody a poľné kultúry. Pri vysokom počte, najmä v zimnom období, spôsobujú svojou potravnou špecializáciou veľké škody lesnému hospodárstvu, najmä ohryzom drevín a lúpaním kôry. Pri vysokej koncentrácii zvierat dokáže narobiť veľké škody aj na poľnohospodárskych kultúrach.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
