Rybárik riečny patrí medzi naše najzaujímavejšie druhy vtákov. Jeho perie má také zafarbenie, že prívlastok lietajúci drahokam, ako ho mnohí nazývajú, nie je vôbec prehnaný.
Rybárik patrí do čeľade rybárikovitých. Celá čeľaď sa vyznačuje početným zastúpením druhov. Vo svete poznáme 92 druhov rybárikovitých vtákov. Obývajú najmä mierne a tropické pásma celej zemegule. Väčšinou sú to veľmi pestro zafarbené vtáky. Zo všetkých druhov čeľade rybárikovitých sa v Európe vyskytuje len jediný druh – rybárik riečny (Alcedo atthis), ktorý tu žije v dvoch poddruhoch. Na našom území sa vyskytuje poddruh rybárik riečny európsky (Alcedo atthis ispida).
Rieky, moria aj lesy
Čeľaď rybárikovité zahŕňa tri samostatné podčeľade, a to rybárikorodé (Alcedininae), rybárikovcorodé (Halcyoninae) a rybárcorodé (Cerylinae). Podčeľaď rybárikorodých sa vyznačuje dlhým, rovným a ostrým zobákom a vtáky tejto podčeľade žijú vždy v blízkosti vôd. Pozdĺž nich prenikajú až vysoko do hôr, ale aj na morské pobrežie. Sú to samotárske vtáky, ktoré žijú jednotlivo alebo v pároch. Okrem času hniezdenia sa potulujú a často ich nájdeme aj na územiach, kde nemajú hniezdny výskyt. Vtáky podčeľade rybárikovcorodých a rybárcorodých sa líšia od rybárikorodých najmä oveľa väčším vzrastom, širším zobákom, silnejšími nohami a odlišným biotopom výskytu. Na rozdiel od nich sú to prevažne lesné vtáky a len malá časť žije pri vodách. Okrem Ameriky a Európy sa vyskytujú na všetkých svetadieloch.
Malý, ale nápadný
Rybárik riečny patrí do najpočetnejšieho rodu podčeľade rybárikorodých s počtom 17 druhov. Je len o málo väčší ako vrabec. Má zavalité telo, krátky chvost a pomerne veľkú hlavu s dlhým, silným a zašpicateným zobákom. Nohy má krátke a slabé. Tretí a štvrtý prst na nohách má na väčšine svojej dĺžky zrastený, čo mu vo veľkej miere pomáha pri hrabaní hniezdnych nôr. Nápadný je najmä žiarivým zafarbením peria, ktoré je také jedinečné, že sa nedá zameniť so žiadnym iným vtákom žijúcim v našej prírode. Farba vrchnej časti tela je žiarivo azúrovomodrá, vrch hlavy, krídla a chvost sú modré so zelenkastým nádychom a bledomodrými škvrnami. Spodná časť tela a hlavy je zafarbená na oranžovo s bielym hrdlom a pásikom na krku. Obe pohlavia sú zafarbené rovnako, líšia sa len tým, že samica má spodnú časť pri koreni zobáka sfarbenú na červeno, zatiaľ čo samec ju má čiernu.
Zo života rybárika
Rybárik patrí medzi naše stále vtáky. V prírode sa s ním stretneme počas celého roku. Mladé vtáky sa spravidla v jesenných mesiacoch sťahujú na juh do európskej časti Stredomoria, staršie jedince zostávajú v okolí svojich hniezdisk po celú zimu. Rybárik je rozšírený na väčšine územia Slovenska, od nížin až do horských oblastí. Nepatrí však k hojne rozšíreným vtákom. Na viacerých miestach je vzácny, inde sa vyskytuje len sporadicky. Odhaduje sa, že na území Slovenska žije 700 až 1 300 párov rybárikov. Patrí medzi samotárske a prísne teritoriálne vtáky. Obýva čisté, pomaly tečúce alebo stojaté vody s dostatkom malých rybičiek, ktoré sú jeho hlavnou potravou. Tu ho najčastejšie môžeme vidieť ako rýchlym a priamym letom, ktorý je často sprevádzaný hlasným pískaním, preletí nízko nad vodnou hladinou.
Svadobný rituál
Rybárik žije v pároch len v čase hniezdenia. Hniezdi dvakrát, niekedy aj trikrát ročne, od apríla do augusta. Na hniezdenie vyhľadáva strmé až kolmé hlinité alebo piesčité brehy vôd, kde si vyhrabáva hniezdne nory. V prípade, že nemá možnosť hniezdiť v blízkosti vôd, môže si hniezdnu noru vyhĺbiť aj niekoľko sto metrov od vody, najčastejšie v zárezoch lesných alebo poľných ciest, v opustených tehelniach alebo lomoch. Rybáriky sa združujú do párov už v priebehu februára. Páreniu predchádza zaujímavý svadobný rituál. Vtáky sa najprv naháňajú pozdĺž vodného toku, pričom vylietajú aj do väčšej výšky. Pred samotným aktom párenia samec prináša samičke rybičky, ktorými ju kŕmi. Samička sa ozýva pískaním, naťahuje dopredu hlavu, pokyvuje prednou časťou tela a láka samčeka k páreniu. Po ukončení párenia budujú oba vtáky spoločne hniezdnu noru.
Nekompromisné osamostatnenie
Párik si vyhliadne vhodné miesto a obaja začnú nalietavať na stenu tak, že nohami uvoľňujú hlinu z jedného miesta. Keď vyhrabú plytkú priehlbinu, začnú ju zobákmi prehlbovať. Uvoľnenú hlinu vyhrabávajú nohami von z diery, pričom sa pri stavbe striedajú. Hniezdna nora má dĺžku asi pol metra a je ukončená rozšírenou hniezdnou komôrkou. Stavba nory trvá vtákom niekoľko dní, ale môže trvať aj viac týždňov. Často rozostavajú viacero nôr, z ktorých len jednu dokončia. Hniezdenie rybárikov sa začína v priebehu apríla. Samička hniezdnu dutinu nevystiela žiadnym materiálom, vajíčka znáša na holé dno. Obvykle znáška predstavuje 6 až 8 vajíčok, výnimočne aj viac. Na znáške sedia obaja partneri asi dvadsať dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia tri až štyri týždne. Počas tejto doby je veľmi ľahké nájsť obsadenú dutinu s mláďatami rybárikov. Prezradí ju pomerne intenzívny zápach. Mláďatá totiž tekutý trus vypúšťajú do chodby hniezdnej nory a ten z nej samovoľne vyteká. Preto rybáriky budujú hniezdnu noru vždy tak, aby stúpala mierne nahor a trus z nej mohol sám vytekať. Po vyhniezdení kŕmia mladé rybáriky ešte nejaký čas rodičia, no po čase, keď sa mláďatá osamostatnia, sú z hniezdneho revíru rodičov nekompromisne vyhnané. Po prvom hniezdení alebo ešte na jeho konci rybáriky zahniezdia druhý raz.
Živá harpúna
Rybáriky sa živia najmä malými rybkami, no do ich jedálnička patria aj žubrienky, malé žaby, kôrovce, vodný hmyz a larvy. Pozorovať ich lov patrí medzi zaujímavé a nevšedné zážitky. Rybárik má svoje obľúbené miesta, kde loví. Na korisť väčšinou striehne na konári stromu, ktorý prevísa nad vodnú hladinu. Niekedy sedí na steble tŕstia alebo pálky, často ho môžeme vidieť aj na rôznych drevách vytŕčajúcich z vody alebo zatopených stromoch. Tam trpezlivo vysedáva a veľmi pozorne sleduje vodnú hladinu. Keď sa pod hladinou objaví rybka, strmhlav sa vrhne do vody, ponorí sa a v zlomku sekundy vyletí z vody s rybičkou v zobáku. Zvyčajne si sadne na to isté miesto, kde rybičku údermi o konár omráči, aby sa nehýbala a celú ju prehltne. Rybku vždy prehĺta hlavou napred, aby si o plutvy a rybie šupiny neporanil hrdlo. Keď loví potravu pre mláďatá, rybku v zobáku nasmeruje hlavou opačne. Pri love sa rybárik dokáže potopiť až meter pod vodnú hladinu. Niekedy loví aj počas letu a to tak, že zastane vo vzduchu ako kolibrík a trepotavým letom sa vznáša nad hladinou, odkiaľ sa vrhá do vody. No nie vždy je úspešný. Na jeden úspešný lov sa musí rybárik ponoriť niekedy aj desaťkrát. Mnohokrát som pozoroval rybárika pri love. Zaujímavé bolo pozorovať najmä mladé rybáriky práve vyletené z hniezda. Tieto sa učili loviť a trénovali to na rôznych plávajúcich predmetoch. Neraz som videl, ako sa do vody vrhali za plávajúcim malým listom, kúskami dreva, dokonca som raz pozoroval, ako rybárik vyletel z vody s kamienkom v zobáku. Kurióznu situáciu mi raz opísal jeden známy rybár, ktorý pozoroval rybárika, ako mu opakovane sadal na rybársky prút, odkiaľ lovil malé rybičky.
Ohrozený druh
Aj keď sa v našej prírode s rybárikom stretneme na viacerých miestach, patrí medzi vzácne a ohrozené druhy. Jeho stavy sa menia v závislosti od klimatických podmienok. Počas tuhých zím, keď zamrznú stojaté a niekedy aj tečúce vody, veľa rybárikov zahynie, pretože sa nemôžu dostať k potrave. Mnohé problémy, najmä pri hniezdení, spôsobuje rybárikom aj regulácia vodných tokov. Rybáriky vtedy často stratia vhodné miesta na hniezdenie, a preto sú nútené zahniezdiť aj na iných netradičných miestach, kde sa ich mláďatá spravidla stávajú korisťou rôznych predátorov. Je preto dôležité vytvárať pre tieto vtáky vhodné podmienky na hniezdenie, a to obnovovaním kolmých stien brehov alebo budovaním umelých hniezdnych nôr, pretože by bola škoda, keby tento lietajúci drahokam vymizol z našej prírody.
Text a foto Ľubor Čačko
