Babôčky patria medzi naše najkrajšie, najpestrejšie a najznámejšie denné motýle. V prírode ich nájdeme od skorej jari až do neskorej jesene.
Babôčky sú súčasťou mnohopočetnej čeľade babôčkovitých. Okrem nich sa do nej zaraďujú aj bielopásovce, dúhovce, perlovce, hnedáčiky a škvrnáče. Dôležitým poznávacím znakom celej čeľade je skutočnosť, že dospelé jedince majú predný pár nôh menší, prípadne celkom zakrpatený. Spodná strana pomerne širokých a obyčajne na vonkajšom okraji vykrajovaných krídel býva často nenápadne hnedá až hnedočierno sfarbená, vďaka čomu jedince pri zložených krídlach splývajú s okolím. Vrchná strana krídel je zvyčajne veľmi pestro a zaujímavo sfarbená. Toto sfarbenie dodáva motýľom nezvyčajný pôvab a krásu.
Motýle z čeľade babôčkovitých sú rozšírené po celom svete. Počet druhov sa odhaduje na viac ako päťtisíc. Patrí k nim aj jeden z najznámejších motýľov – monarch sťahovavý (pozri Quark 4/2023), ktorý každoročne putuje zo Severnej Ameriky na zimoviská do Mexika a pri tejto ceste prekoná až neuveriteľných štyritisíc kilometrov.
Z celej čeľade babôčkovitých patria práve babôčky medzi najznámejšie a najpestrejšie denné motýle. Ich krídla majú krásne farebné vzory a mnohé z nich sa stali vďačným námetom ilustrácií a malieb. V našej prírode sa môžeme stretnúť s deviatimi zástupcami tohto bohatého rodu. Okrem krásy svojich pôvabných krídel nás mnohé z nich určite prekvapia aj svojím zaujímavým spôsobom života.
Babôčka pávooká
Medzi naše najbežnejšie babôčky patrí babôčka pávooká (Aglais io). Je jedným z prvých jarných motýľov. Zo svojich zimných úkrytov vylieta už v priebehu marca a vidieť ju môžeme na prvých jarných kvetoch rakýt alebo podbeľa. U nás má dve generácie. S motýľmi sa môžeme stretnúť na najrôznejších biotopoch od nížin až vysoko do hôr. Jej húsenice žijú na pŕhľavách. Motýle poslednej generácie prezimujú, aby na jar opäť založili novú generáciu.
Babôčka pávooká patrí medzi naše najkrajšie denné motýle. Krása jej krídel inšpirovala mnohých umelcov a ilustrátorov a často býva zobrazovaná v ilustráciách detských kníh.
Babôčka zubatokrídla
Skorým jarným druhom je aj babôčka zubatokrídla (Polygonia c-album), ktorá podobne ako predchádzajúci druh prežije zimu v dobre chránených úkrytoch a na jar nasledujúceho roku zakladá novú generáciu. Najčastejšie sa s ňou stretneme na okrajoch lesov, na lesných cestách, rúbaniskách, niekedy aj v mestských parkoch alebo záhradách. Má dve generácie. Jej húsenice najčastejšie žijú na pŕhľave a chmeli. Ako už jej druhový a vedecký názov napovedá, babôčka zubatokrídla má výrazne zubato vykrajované krídla a zaujímavú bielu škvrnu na rube zadných krídel v podobe písmena C. V našej prírode je bežným druhom, vyskytuje sa najmä v nížinách a stredných pohoriach.
Babôčka pŕhľavová
Babôčka pŕhľavová (Aglais urticae) bola kedysi našou najhojnejšou babôčkou. Koncom minulého storočia však z neznámych príčin začali jej stavy prudko klesať a z mnohých miest sa vytratila. V súčasnosti sa však zdá, že jej populácia opäť narastá. S babôčkou pŕhľavovou sa stretneme na rôznych biotopoch od nížin až do hôr. Najmä v horských oblastiach patrí medzi naše najpočetnejšie babôčky. Motýle lietajú od skorej jari až do neskorej jesene a zakladajú dve až tri generácie. Ich húsenice žijú na pŕhľave. Motýle poslednej generácie prezimujú a na jar zakladajú novú generáciu.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
