Nová štúdia vedcov z Albert Einstein College of Medicine zistila, že už zrejme nie je možné viac predĺžiť životnosť ľudského teľa a dosiahnuť tak vyšší vek, než ten, ktorý už bol najstaršími ľuďmi súčasnosti dosiahnutý.
Od 19. storočia sa vek, ktorého sa ľudia dožívali, takmer neustále zvyšoval – a to vďaka pokrokom v zdravotníctve, strave, životnom prostredí a iných oblastiach. Odhaduje sa, že v súčasnosti narodené americké deti by sa mali dožiť takmer 79 rokov, kým Američania, ktorí sa narodili v roku 1900 sa dožili len v priemere 47 rokov. Od 70. rokov minulého storočia sa zvýšila aj maximálna dĺžka života (dĺžka života najdlhšie žijúcich ľudí). Nová štúdia však naznačuje, že zvyšovanie životnosti ľudského tela má svoje obmedzenia – obmedzenia, ktoré sme už zrejme dosiahli.
Profesor Jan Vijg z Albert Einstein College of Medicine uviedol, že demografovia a biológovia zvykli doteraz predpokladať, že neexistuje dôvod, kvôli ktorému by sa malo zvyšovanie veku, ktorého sa ľudské telo dokáže dožiť, v blízkej budúcnosti zastaviť. Avšak údaje jeho tímu naznačujú, že tento maximálny vek bol dosiahnutý už v 90. rokoch minulého storočia.
Vijg a jeho tím detailne preskúmali Databázu ľudských úmrtí (Human Mortality Database), obsahujúcu údaje o úmrtnosti populácií viac než 40 krajín a zistili, že od roku 1900 sa úmrtnosť starších ľudí kontinuálne znižuje. Percento ľudí, narodených v jednom a tom istom roku, ktorí sa dožijú staroby (minimálne 70 rokov), sa zvyšovalo každým novým rokom, čo naznačuje neustále sa zvyšujúcu priemernú životnosť.
Avšak keď sa vedci pozreli na zvyšovanie životnosti (od roku 1900) ľudí starých minimálne 100 rokov, zistili, že pri prekročení 100 rokov života sa životnosť zvyšovala len minimálne, ak vôbec. To naznačuje, že životnosť ľudského tela zrejme má svoje obmedzenia, ktoré sa jednoducho nedajú prekročiť.
Vijg sa následne pozrel na najvyšší vek zaznamenaný Medzinárodnou databázou dlhovekosti (International Database on Longevity), pričom sa zameral na ľudí zo Spojených štátov, Francúzska, Japonska, či Veľkej Británie (krajiny, kde žije najviac veľmi starých ľudí), ktorí sa medzi rokmi 1968 až 2006 dožili minimálne 110 rokov. Ukázalo sa, že vek, ktorého sa títo ľudia dožili, sa od 70. rokov minulého storočia do 90. rokov minulého storočia rýchle zvyšoval, avšak okolo roku 1995 dosiahol svoj vrchol – to bolo blízko roku 1997 , kedy zomrela 122 ročná Francúzska Jeanne Calment, ktorá je v dlhovekosti svetovou rekordérkou.
Vijgov tím určil, že priemerný maximálny ľudský vek by mal byť 115 rokov – čo umožňuje mierne odchýlky ojedinelých rekordérov, ktorí žijú o niečo dlhšie, alebo o niečo kratšie. Pri určovaní tejto hranice zohral veľkú úlohu aj príbeh Jeanne Calment. Absolútny limit ľudskej dlhovekosti určili na 125 rokov – pravdepodobnosť, že sa hocikde na svete nejaký človek, narodený v jednom konkrétnom roku, dožije 125 rokov, je menšia než 1 k 10 000.
Vijg dodal, že pokračujúce úspechy v boji proti infekčným a chronickým chorobám majú potenciál zvyšovať priemernú životnosť ľudí, no nie ich maximálnu životnosť. Je síce možné, že prelomové objavy v budúcnosti tento limit prekonajú, avšak tieto objavy by museli prekonať biologické a genetické charakteristiky, ktoré obmedzujú naše telo. Napriek tomu však zrejme existuje potenciál ešte stále zvýšiť vek, ktorý môže ľudské telo dosiahnuť v dobrom zdraví.
