Filozof presného jazyka
Spoznal, že hranice jazyka sú hranicami sveta, že sa nedá myslieť to, čo sa nedá vysloviť. Snažil sa postupne vyjasňovať vzťah svet – myslenie – jazyk. Svet pre nás existuje len v našej interpretácii. Jazyk je metódou mapovania vnútorných i vonkajších medzí myslenia. Analýzou vzťahov medzi vecami a javmi dochádzame k uchopeniu skutočnosti. Zdravý rozum a prirodzený jazyk je nám oporou na ceste za významom a spôsobmi myslenia. Hľadáme rovnice medzi vysloviteľným, mysliteľným – interpretovateľným a zmysluplným. O čom nemožno hovoriť, o tom treba mlčať.
Uznával jednoduchý životný štýl. Nebolo si ho možné predstaviť v obleku, s kravatou a klobúkom. Rozdal materiálne dedičstvo, získal vnútornú nezávislosť od majetku. Bol neobyčajne úprimný a náročný, najmä k sebe.
Osud a dielo
Ludwig Wittgenstein zasiahol svojimi úvahami do logiky, psychológie, jazykovedy, literatúry i estetiky. Stal sa duchovným otcom logického pozitivizmu, nekompromisným a originálnym mysliteľom, fascinujúci svojim spôsobom prednesu i kvalitou úvah (Logicko-filozofický traktát, Filozofické skúmania, Modré a hnedé knihy). Vyštudoval inžinierske vedy (v Berlíne i Manchestri), priťahovala ho čistá matematika i filozofia matematiky. Spoznal G. Fregeho, B. Russella, G. E. Moora, A. N. Whiteheada, J. M. Keynesa, G. H. Hardyho. V Cambridgi obhájil filozofickú prácu, prednášal na Trinity College. Akademická hodnosť ho neuspokojovala. Ako vojak rakúskej armády a taliansky zajatec, dedinský učiteľ, kláštorný záhradník, nemocničný ošetrovateľ, profesor filozofie i vidiečan v Írsku vždy hľadal a kládol nové myšlienky do protikladného svetla na pozadí starého spôsobu myslenia. Nové slovo je ako čerstvé semeno hodené na pôdu diskusie.
Logika filozofie
Vybudoval filozofiu jazyka. Hľadaním výrazu, vhodnou formuláciou, spresňovaním sa približoval ku skutočnosti a pravde. Vedel, že vo filozofii nemožno nič vymyslieť, ale iba sa dostávať do toho, čo je skryté. Jeho umením bol trefný výraz. Objasňoval problémy filozofie korektným jazykom, odhalil jeho syntaktickú i významovú štruktúru. Bol presvedčený, že účelom filozofie je logické objasnenie myšlienok. Všetko, čo vôbec môže byť myslené, môže byť myslené jasne. Všetko, čo sa dá vysloviť, dá sa vysloviť jasne. Filozofiu chápal ako zápas proti začarovaniu nášho rozumu jazykovými prostriedkami. Význam slova je daný jeho použitím v reči… Ako slovo funguje, sa nedá uhádnuť. Musíme vidieť jeho použitie a z toho sa poučiť. Úlohou filozofie je, podľa neho, starosť o to, aby sa myslenie vyhlo nástrahám, ktoré mu do cesty postavil jazyk. Ludwig Wittgenstein popisoval použitie slov. Pripravil mystiku mlčania.
Z myšlienok
Wittgenstein vedel, že problémy života nemožno riešiť na povrchu, ale len v hĺbke, v dimenziách povrchu sú neriešiteľné. Uznal: To, čo považuješ za dar, je problém, ktorý máš vyriešiť. Spoznal: Filozofická práca je vlastne – rovnako ako všestranná práca architekta – skôr prácou na sebe. Na vlastnom názore. Na tom, ako človek vidí veci. A čo od nich žiada. Vytušil: Z minulej kultúry sa stane hromada trosiek a nakoniec hromada popola, ale nad popolom sa budú vznášať duchovia.
Hranica podobnosti
Človek so svojím jazykom a myslením sa dostáva na hranicu: nie je to síce pochopiteľné, ale predsa sa to ukazuje. Je to mystické. Riešenie tejto hádanky života v priestore a čase leží mimo priestor a čas. Naše ja je hlboko tajomné. Subjekt nepatrí k svetu, ale je hranicou sveta. Wittgenstein neuznával záhadu. K odpovedi, ktorá sa nedá vyjadriť, nemožno vyjadriť ani otázku. Keď sa dá otázka vôbec položiť, možno na ňu aj odpovedať.
Moc obrazu, sila predstavy
Väčšinu vedomého života vedieme zápas so svojimi myšlienkami. Ak určíme nový spôsob myslenia, miznú staré otázky; tieto otázky spočívajú v spôsobe vyjadrovania; ak sa človek oblieka do nových šiat, odkladá so starými aj staré otázky. Ludwig Wittgenstein uznal, že dobré podobenstvo osviežuje rozum.
Dušan Jedinák
