Vedci dlho diskutujú o tom, kedy sa v Amerike začali používať luky a šípy. Antropológovia, ktorí sa zamerali na povodie jazera Titicaca v pohorí Andy, analýzou 1 179 hrotov šípov zistili, že táto technológia sa datuje približne do obdobia pred 5-tisíc rokmi, teda skôr, ako sa myslelo. Prijatie luku a šípu sa podľa vedcov zhodovalo s rozširovaním výmenných sietí a rastom dedín.
Tím z Kalifornskej univerzity skúmal hroty vytvorené v priebehu 10-tisíc rokov v oblasti jazera Titicaca. Antropológ Luis Flores-Blanco a jeho kolegovia pri analýze zvažovali obdobie vzniku každého projektilu a merali jeho dĺžku, šírku, hrúbku a hmotnosť. Všimli si, že staršie hroty boli väčšie. K výraznému zmenšeniu veľkosti došlo približne pred 5-tisíc rokmi. Tento posun vo veľkosti podľa vedcov poukazuje na zmenu preferencie technológie hádzania oštepom na technológiu lukostreľby.
Tím porovnal svoje údaje s archeologickými údajmi z regiónu, ktoré sa týkali veľkosti osídlenia, dostupnosti surovín a údajov o lebečných zraneniach. V danom období sa veľkosť sídlisk zväčšila, ale celkový počet sídlisk sa zmenšil. Chýbali však známky sociálneho násilia.
Predpokladáme, že technológia luku a šípu mohla zabezpečovať dodržiavanie vznikajúcich spoločenských noriem, ktoré boli kľúčové v rozširujúcich sa dedinách, uviedol L. Flores-Blanco.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
