Hmyz patrí k druhovo najpočetnejším živočíšnym triedam na Zemi. Vyznačuje sa veľkou rozmanitosťou a prispôsobivosťou. S výnimkou polárnych oblastí ho nájdeme takmer všade na svete.
Odhaduje sa, že populácia hmyzu až 17-krát prevyšuje ľudskú populáciu. Pre celkový ekosystém je hmyz nenahraditeľný. Hrá totiž významnú úlohu v prírodnom potravovom reťazci, ale predovšetkým zabezpečuje opeľovanie rastlín. Okrem toho pomáha recyklovať prírodný odpad a je tak najvýznamnejšou zložkou celého fungovania života na Zemi.
Stratégie prežitia
Mnohé druhy vtákov, cicavcov, plazov a iných živočíchov sú od hmyzu existenčne závislé. A práve z tohto dôvodu sa počas evolúcie viacerým druhom hmyzu vyvinuli najrozmanitejšie, niekedy až neuveriteľné stratégie prežitia. Medzi tie najrozšírenejšie patrí najmä prispôsobenie farby, tvaru tela alebo krídel okoliu, kde živočích žije. Tento jav, keď živočích zafarbením alebo tvarom napodobňuje svoje okolie, prípadne predmety zo svojho okolia, sa nazýva kryptické zafarbenie, mimetizmus alebo kamufláž.
Ďalšou stratégiou prežitia sú mimikry. Na rozdiel od mimetizmu, pri ktorom živočích napodobňuje svoje okolie, v prípade mimikry živočích napodobňuje zafarbenie, pach či správanie iného, zväčša jedovatého druhu. Predstavme si bližšie tieto stratégie na niektorých konkrétnych druhoch.
Splynutie s prostredím
Pre každého živočícha predstavuje zafarbenie, pohyb a tvar tela dôležitý obranný mechanizmus. Zafarbenie chráni mnohé živočíchy pred predátormi a, naopak, predátorom zasa umožňuje ľahšie sa priblížiť ku koristi. Určite nie je náhoda, že v prírode často nachádzame rôzne druhy hmyzu, ktoré sú zeleno alebo hnedo zafarbené. Ich životné prostredie totiž najčastejšie predstavujú listy rastlín, kmene stromov alebo pôda, kde prežijú celý svoj krátky život. Tu sú dokonale maskované a vo veľkej miere chránené pred predátormi.
Dôkladné maskovacie zafarbenie majú najmä niektoré druhy motýľov. Na krídlach majú rôzne vzory, ktoré verne imitujú podklad, na ktorom odpočívajú. Typickým príkladom je mramorovka dubová (Moma alpium). Tento pomerne hojný druh nočného motýľa má zaujímavú kresbu na krídlach. Farba krídel a rozmiestnenie škvŕn totiž verne napodobňujú lišajníky. Počas dňa motýľ zvyčajne odpočíva na konároch a kmeňoch stromov porastených lišajníkmi, kde je dokonale maskovaný.
S podobným zafarbením krídel sa stretneme aj pri iných druhoch nočných motýľov, napríklad pri piadivke hluchavkovej (Colostygia pectinataria). Zafarbenie kôry stromu zase pomerne verne imitujú niektoré chrobáky. Najväčší z krasoňov – krasoň borovicový (Chalcophora mariana) je zafarbením tak dobre maskovaný, že na kôre stromu, kde sa najčastejšie zdržiava, ho nájde iba skúsené oko pozorovateľa.
Nenápadné zafarbenie splývajúce s prostredím využíva aj viacero hmyzích predátorov, napríklad známa modlivka zelená (Mantis religiosa) alebo vzácna sága stepná (Saga pedo). Okrem vlastného maskovania takéto zafarbenie využívajú aj na nenápadné priblíženie sa ku koristi. Niektoré živočíchy dokonca dokážu meniť zafarbenie svojho tela podľa farby podkladu, na ktorom sa práve nachádzajú.
Takýmto druhom je aj drobný pavúk – kvetárik dvojtvarý (Misumena vatia). Tento druh žije výhradne v kvetoch rastlín, kde striehne na korisť. Je o ňom známe, že dokáže za niekoľko dní čiastočne zmeniť zafarbenie tela podľa farby kvetu, na ktorom sa práve nachádza. Takýmto spôsobom sa stáva nenápadným a ľahšie sa dostane ku koristi. Jeho potravou sú najmä motýle a blanokrídly hmyz, ktoré navštevujú kvety. Túto schopnosť však majú iba samice kvetárika.
Napodobňovanie predmetov
Veľkú škálu kryptických zafarbení nachádzame najmä pri hmyze, ktorý napodobňuje kamienky, semená, trus vtákov, suché konáriky, živé a uschnuté listy, tŕne alebo kvety. Viacero príkladov nájdeme aj v našej prírode.
Konáriky stromov takmer dokonale napodobňujú najmä húsenice piadiviek. Na svitaní sa dvoma pármi zadných nôh prichytia na vetvičke a svoje telo nechajú strnulo vystrčené. V takejto polohe zotrvajú prevažnú časť dňa.
Vďačným modelom napodobňovania sú aj suché listy, ktoré sa s menšou alebo väčšou dokonalosťou usiluje napodobniť viacero druhov motýľov. Pomerne verne ich dokáže napodobniť lišaj topoľový (Laothoe populi), ktorý pri odpočinku zvláštnym spôsobom skladá krídla a tak vytvára ilúziu suchého listu. Ešte vernejšie napodobňujú suchý list niektoré druhy priadkovcov. Tvar ich krídel, žilnatina na krídlach a štetinovitý výrastok na hlave takmer bezchybne napodobňujú uschnutý list. Majstrom v napodobnení suchého listu je však tropický motýľ Kallima inachus, ktorého napodobnenie je také dokonalé, že je na nerozoznanie od originálu. U nás sa s ním stretneme v niektorých botanických alebo zoologických záhradách, kde je často chovaným motýľom v čoraz populárnejších motýlích záhradách.
Zaujímavým druhom, s ktorým sa stretneme aj v našej prírode, je chochlatka dvojzúbková (Pterostoma palpina). Tento nočný motýľ pri odpočinku svojím tvarom a nenápadným zafarbením pripomína úlomok dreva. Iný spôsob maskovania majú aj larvy drobných motýľov – vreckovcov. Počas svojho vývoja sa maskujú rôznymi úlomkami suchých rastlín a vytvárajú si akýsi vak, v ktorom sa zakuklia. Na rozdiel od samčekov zostávajú bezkrídle samičky v tomto zamaskovanom vaku aj po vyliahnutí.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
