Odpoveď na to, čo sa dialo v minulosti, sa dá nájsť v dejinách vyrozprávaných prostredníctvom máp. Viac ako 140 špeciálne vytvorených máp zachytáva udalosti tak, ako sa odohrávali – či už na súši, alebo na mori.
Milióny rokov ľudských dejín z obdobia pred písanými záznamami siahajúcimi do čias asi 3 000 rokov pred n. l. poznáme len vďaka skamenelinám a archeologickým stopám, ktoré po sebe naši predkovia zanechali.
Dejiny ľudstva majú korene v zvieracej ríši, ktorá zahŕňa aj opice, ľudoopy a ďalšie primáty. Trvalo milióny rokov evolúcie – nespočetné generácie –, kým sa z našich predkov blízkych opiciam stal moderný Homo sapiens.
Vedecké dôkazy spájajú ľudstvo s opicami, osobitne so šimpanzmi, ktoré sú našimi najbližšími príbuznými zo zvieracej ríše. Výskumy DNA, dôležitého indikátora pokrvných vzťahov, naznačujú, že sme sa rozdelili od spoločného predka pred približne 6,5 milióna rokmi. Ľudia sú skutočne opice – hoci vzpriamené a bez srsti.
Opice, ľudoopy a ľudia sú primáty s veľkým mozgom, prstami schopnými úchopu, dopredu smerujúcimi očami a nechtami namiesto pazúrov. Skamenené ostatky zvierat, ktoré žili v ďalekej minulosti, nám poskytujú fascinujúce dôkazy o tom, ako sa z opíc stali súčasní ľudia. Ich kosti časom zmineralizovali a stali sa z nich skameneliny – tento proces zvyčajne trvá najmenej 10 000 rokov. Skamenené pozostatky sú väčšinou úlomkovité, no vďaka vedomostiam z anatómie dokážu vedci vyhynuté druhy zrekonštruovať.
Zároveň vedia určiť vek jednotlivých skamenelín a usporiadať chronologickú postupnosť evolučných zmien. Napríklad africké fosílie primáta zvaného Proconsul datované do obdobia pred 21 až 14 miliónmi rokov pripomínajú opicu. Chýba mu však chvost, čo je typická črta ľudoopov, takže ide pravdepodobne o prvého známeho člena ľudoopov.
Hominidi a hominini
Súčasné veľké ľudoopice (gorily, orangutany a šimpanzy), ľudia a ich pravekí príbuzní tvoria spoločnú čeľaď zvanú hominidi. Okrem toho, že im chýba chvost, majú aj väčší mozog ako ich opičí predkovia. To znamená, že mnohí pravekí hominidi nepochybne používali rôzne nástroje na získanie potravy – tak ako to v súčasnosti robia šimpanzy.
Veľké ľudoopy sa tiež vyvinuli do väčších rozmerov ako opice a mnohé trávili viac času na zemi. Jedna skupina sa vyvinula k chôdzi na dvoch nohách, čím sa uvoľnili ruky na iné úlohy. Táto skupina – zvaná hominini – zahŕňa ľudí a ich priamych predkov a siaha do obdobia najmenej pred 6 až 6,2 milióna rokmi k druhu Orrorintugenensis – veľmi starému dvojnohému homininovi nájdenému v Keni.
Prví ľudia
Nie všetci hominini boli priamymi predkami súčasných ľudí, ale prinajmenšom jedna vetva rodu Australopithecus ňou zrejme bola. Prví ľudia patriaci do rodu Homo chodili vtedy len na dvoch nohách, pričom klenutým šľapám už chýbali protistojné palce. Mali tiež chrbticu zahnutú v tvare písmena S umiestnenú v prostriedku nad širokou panvou. Vďaka takémuto prispôsobeniu mohli na otvorenom priestranstve rýchlejšie bežať. Jeden z najstarších druhov – Homo habilis žijúci pred 2,4 milióna rokmi – možno ostal v Afrike, ale vieme, že iné druhy rodu Homo sa neskôr rozšírili po celej Eurázii.
Známe sú skamenené pozostatky Lucy – členky rodu australopitekov, ktorá žila vo východnej Afrike pred vyše 3 miliónmi rokov. Z fosílie sa zachovalo dostatočne veľa, aby sme vedeli, že hoci sa Lucy podobala na opicu, kráčala po dvoch nohách.
Vzostup moderných ľudí
Dávno pred zrodom moderných ľudí (Homo sapiens), pred 300 000 rokmi, si hominini začali rozvíjať znaky, vďaka ktorým sa mali neskôr stať dominantným druhom planéty. Takmer pred miliónom rokov sa im podarilo ovládnuť oheň, ktorý využívali na tepelnú úpravu potravy a neskôr ako pomoc pri spracovávaní materiálov. S Homo sapiens však prišla komplexnejšia kultúra. Archeologické dôkazy naznačujú, že títo moderní ľudia sa začali pred 200 000 rokmi šíriť z miesta svojho pôvodu v Afrike do sveta.
Neandertálci – vyhynutý ľudský druh, ktorý bol najbližším príbuzným súčasných ľudí Homo sapiens – mali väčšiu lebku a výraznejšie nadočnicové oblúky. Homo sapiens a neandertálci si boli takí podobní, že na miestach, kde spolu žili, sa medzi sebou aj párili.
Homo sapiens bol jediný ľudský druh, ktorému sa po odchode z Afriky asi pred štvrť miliónom rokov podarilo ovládnuť svet. V priebehu evolúcie z Homo habilis na Homo sapiens sa až dvojnásobne zväčšila mozgová kapacita týchto jedincov, čo je naozaj pozoruhodné. Lepšie myšlienkové schopnosti umožnili ľuďom zručnejšie narábať s prostredím a zdrojmi vo svojom okolí a napokon viedli až k zrodu komplexných kultúr a technológií.
Vzostup Homo sapiens
Väčšinu svojho času jestvoval druh Homo sapiens po boku iných ľudských druhov. Počas ľadovej doby sa v Eurázii darilo robustnejšie stavaným neandertálcom (Homo neanderthalensis), ktorí si v rôznych prírodných podmienkach vyvinuli vlastné pokročilé kultúry. Časom sa však svetová klíma zmenila a týmto zmenám sa dokázal prispôsobiť jedine Homo sapiens. Druh sa časom rozšíril ešte ďalej – pred 65 000 rokmi sa dostal až do Austrálie a pravdepodobne pred 18 500 rokmi aj do Južnej Ameriky.
Ľudia druhu Homo sapiens mali zjavne vybudovanú sociálnu štruktúru umožňujúcu im uspieť v prostredí, kde sa to ich konkurentom nepodarilo. Prví moderní ľudia boli úspešní lovci a zberači, vynašli nové technológie, ktoré im pomohli získať viac potravy a presúvať sa na väčšie vzdialenosti. To všetko znamenalo, že sa im darilo na mnohých rôznych miestach, od zamrznutej Arktídy až po horúce trópy. Napokon pred zhruba 20 000 rokmi všetci moderní ľudia po celom svete opustili kočovný spôsob života a začali si zakladať trvalé osídlenia. Svoje zručnosti upriamili na obrábanie pôdy a podporu väčších spoločenstiev, až napokon zasiali semienka samotnej civilizácie.
Kniha vyšla v roku 2022 vo vydavateľstve IKAR.
Súťažná otázka
Ak nám do 31. mája 2023 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Kto ako prvý použil slovo atlas na pomenovanie súboru máp?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Petra Snowa: Dejiny sveta – mapa za mapou z vydavateľstva IKAR.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.
