Projekcia, ktorú navrhol kartograf Arno Peters, odstraňuje disproporcie v zobrazovaní veľkostí kontinentov.
Jednou z tradičných pomôcok, ktoré sa pri vyučovaní zemepisu používajú v nezmenenej podobe, je nástenná fyzická mapa sveta. Nie je dôvod staré dobré mapy meniť za iné. Práve preto vzbudila pozornosť svetových médií informácia, že školská správa amerického mesta Boston sa rozhodla používať iný druh mapy sveta, než aký sa doteraz štandardne používal. Na tejto inovatívnej mape majú už na prvý pohľad kontinenty i rozľahlé ostrovy inú veľkosť aj iný tvar ako na klasických mapách. Keďže fyzicky sa svet nezmenil, ako je možné, že existujú rôzne spôsoby jeho zobrazenia? Dôvod spočíva v tom, že povrch gule (zemegule) nie je možné rozvinúť na dvojrozmernú plochu tak, aby sa zachovali veľkosti, tvary, smery i mierky. Doterajšie mapy sveta spočívali v projekcii glóbusu do roviny, ktorú už pred 500 rokmi navrhol holandský kartograf Gerardus Mercator. Ide o projekciu na valec, dotýkajúci sa rovníka, s osou totožnou s osou Zeme. Táto projekcia však nevyhnutne vedie k tomu, že oblasti blízko pólov sú na mape oveľa väčšie než v skutočnosti. Napríklad Grónsko sa na klasickej mape javí približne také veľké ako Afrika, hoci je v skutočnosti 14-krát menšie. Disproporcie v zobrazovaní veľkostí jednotlivých územných celkov odstraňuje projekcia, ktorú navrhol nemecký amatérsky kartograf Arno Peters. Svoju verziu mapy sveta Peters predstavil v roku 1973. Na Petersovej mape – tú budú používať aj bostonskí žiaci – sú síce kontinenty zobrazené v správnej veľkosti, ale na úkor ich tvaru: napríklad Afrika i Južná Amerika sú nápadne štíhlejšie. Európa i USA sa na Petersovej mape scvrkli, zatiaľ čo India a Austrália narástli.
RM
foto wikipédia/Watchduck
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
