Rover Zhurong pracoval na Marse od mája 2021 v rámci čínskej marťanskej misie Tianwen-1. Robotické výskumné vozidlo získalo veľké množstvo užitočných údajov.
Rover skúmal okraj planiny Utopia Planitia, na ktorej v rokoch 1976 až 1980 pôsobila sonda NASA Viking 2. Misia mala trvať 93 solov (sol, marťanský deň = 24 h 39 min 35 s), no keďže rover fungoval ďalej, predĺžila sa na 347 solov. V dôsledku sezóny pieskových búrok a blížiacej sa zimy na severnej pologuli planéty je Zhurong od mája 2022 neaktívny.
Dovtedy však získal záplavu údajov. Dve nové štúdie založené na nich sa týkajú svätého grálu planetológie a astrobiológie – hľadania mimozemského života. Vedci sa pri ňom zväčša riadia mantrou Choď za (kvapalnou) vodou!, biologickým rozpúšťadlom nevyhnutným pre život, ako ho poznáme na Zemi. Obe štúdie spolu pripomínajú obrátený sled slávnej repliky kráľa zo známeho českého rozprávkového filmu k jeho radcom. Prvá totiž stopy kvapalnej vody nenašla (pod povrchom), kým druhá našla (na povrchu).
Hľadanie vody a ľadu
Deväťčlenný medzinárodný tím prvej štúdie, ktorá vyšla v časopise Geology, viedol Yi Xu z čínskej Univerzity vedy a technológie v Macau. Analyzovali údaje z radaru, ktorým Zhurong sondoval podpovrchové vrstvy Marsu na svojej trase. Táto oblasť je okrem iného zaujímavá blízkosťou možných pobrežných línií dávnych oceánov. Použitá vyššia frekvencia radaru poskytla presný obraz vrstiev do hĺbky päť metrov.
V roku 2016 radar MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) planetárnej sondy NASA signalizoval z orbity Marsu v neďalekej časti Utopia Planitia veľa podpovrchového ľadu. Zhurong prešiel od miesta pristátia 1,9 km južným smerom. V horných piatich metroch pod povrchom našiel radarom mnohé štruktúry, najmä zasypané malé krátery, no vodu či vodný ľad nezaznamenal.
Radar umožňoval pri nižšej použitej frekvencii sondáž až do hĺbky 80 metrov, no s oveľa menšou presnosťou. Takto odhalil vrstvy sedimentov, ktoré mohli vzniknúť pri opakovaných záplavách, ale priame stopy vody v súčasnosti, žiaľ, nevidno ani tam.
Útvary s obsahom soli
Zhurong však skúmal aj viaceré pieskové duny pozdĺž trasy jeho putovania. Práve z toho vzišla druhá štúdia a lepšia správa o (v relatívnom ponímaní) prekvapivo nedávnych stopách kvapalnej vody na Marse.
V časopise Science Advances to oznámil 21-členný tím vedcov na čele s Xiaoguangom Qinom z Geologického a geofyzikálneho ústavu Čínskej akadémie vied v Pekingu. Konkrétne ide o špecifické mikroštruktúry a väčšie útvary v pieskových dunách s veľkým obsahom soli, ktoré rover nielen zobrazil, ale aj chemicky analyzoval. Najpravdepodobnejšie ich možno vysvetliť dočasnou prítomnosťou soľanky (slanej vody) na povrchu, ktorá vznikla roztopením pomerne malých nahromadení zmrznutej vody vo forme námrazy, snehu alebo ľadu. Dochádzalo k tomu ešte pred 400-tisíc rokmi, čo je v kontexte marťanskej geológie veľmi mladý vek. Výrazne to podporuje názor, že na Marse sa naďalej opakovane vyskytujú obdobia teplejšej a vlhkejšej klímy, prinajmenšom v jeho širšom rovníkovom pásme. A to vtedy, keď tomu praje aktuálny súbeh prvkov rotácie Marsu (najmä premenlivého sklonu rotačnej osi) a jeho obehu okolo Slnka (najmä premenlivej výstrednosti obežnej dráhy).
Potešilo to aj astrobiológov – viaceré pozemské mikróby totiž dobre znášajú aj značne vysoký až extrémny obsah soli v životnom prostredí.
Zdeněk Urban
