Objav alebo vynález sa môže zjaviť nečakane. Niekedy sa udeje na začiatku bádania, inokedy pri pokusoch, občas aj po nich. Za mnohými objavmi či vynálezmi neraz stojí to, čo nazývame náhoda.
Každý, kto je nejakým spôsobom úspešný, vie, že úspech ide neraz ruka v ruke s kombináciou tvrdej práce a šťastia. Prirodzene, fundované vzdelanie, dobré nápady a skúsenosti sú nevyhnutný základ. No ani šťastie nepomôže tomu, kto nie je vytrvalý a vyhýba sa tvrdej práci. Na niektorých vynálezoch či objavoch pracujú odborníci celé roky, iné sa v hlavách ľudí zrodia odrazu, či dokonca šťastnou náhodou. Aj tie najobyčajnejšie veci, ktoré berieme ako samozrejmosť, môžu v sebe skrývať zaujímavý príbeh svojho zrodenia. Prekvapivo veľké množstvo objavov vďačí za uzretie svetla sveta práve náhode.
Životabudiče
Čaju sa vypije po celom svete viac ako ktoréhokoľvek iného nápoja. Podľa starej čínskej povesti objavil blahodarné účinky tohto nápoja cisár Šen-nung, učenec a liečiteľ, ktorý z hygienických dôvodov pil iba prevarenú vodu. Traduje sa, že jedného dňa v roku 2737 pred naším letopočtom, keď odpočíval pod divokým čajovníkom, ľahký vietor odtrhol niekoľko lístkov, ktoré spadli do vriacej vody. Cisár s údivom zistil, že nápoj má lahodne osviežujúcu a povzbudzujúcu chuť. Tak vraj vznikol čaj. Podobná historka sa spája aj s objavom účinkov kávy. Najznámejšia legenda sa odohráva v 9. storočí v Oriente a rozpráva o arabskom pastierovi kôz menom Kaldi. Raz sa jeho stádo páslo na kroch obsypaných neznámymi červenými plodmi. Pastierovi bolo nápadné, že pokojné kozy zrazu začali šantiť a vyvádzať. Neodolal a plody skúsil aj on – a tajomstvo kávových zŕn bolo na svete. Či to tak s objavom čaju a kávy naozaj bolo, to už nikto nezistí. Je však veľmi pravdepodobné, že na ich účinky mohli ľudia prísť náhodou. Tá však nezohrávala dôležitú úlohu iba pri objavoch v ďalekej minulosti, ale aj celkom nedávno. Pri pohľade na modernú domácnosť mnohí ani netušia, že nejedna vec vznikla vďaka náhode.
Z lieku ikona
Náhoda sprevádzala aj vznik azda najpopulárnejšieho nápoja v moderných dejinách – Coca-Coly. História tmavého nápoja siahajú až do polovice 19. storočia. V roku 1865 bol v bitke pri meste Columbus v štáte Georgia zranený dôstojník Konfederácie James Stith Pemberton (1831 – 1888).
Ako mnoho iných zranených, aj on sa v rámci potláčania bolesti stal závislý od morfia. Keďže bol povolaním lekárnik, usiloval sa nájsť náhradu morfia, ktorá by však nespôsobovala závislosť. Začal experimentovať s kokou a výsledkom jeho úsilia bola Pembertonova francúzska vínna coca. Reklamné letáky tvrdili, že nápoj uvedený na trh v roku 1863 je priateľom učencov, básnikov, kňazov, právnikov a všetkých, od ktorých sa očakávajú veľké mentálne výkony. Nápoj bol však alkoholický a hoci sa predával dobre, roku 1885 prijal štát Georgia prohibíciu. Nepomohlo ani to, že svoj nápoj Pemberton označil za liek proti nervovým a zažívacím problémom. A tak sa vrátil ku kotlíku a dal sa miešať nový nápoj. Na počiatku roku 1886 Pemberton začal pracovať s alternatívou nealkoholického kokového nápoja. Ani nie o tri mesiace, 29. marca, namiešal sirup, ktorý po zmiešaní so sódou vytvoril sladký nápoj nezameniteľnej chuti. Lekárnik Pemberton ho predával zákazníkom ako liek proti únave a bolesti žalúdka či obličiek. Obsahoval kokaín z koky a kofeín z koly, víno nahradil cukor, pribudlo pár ďalších prísad. Ako sa zo sirupu stal obľúbený nápoj, je už iný príbeh zvaný marketing. Lekárnik Pemberton chcel len vynájsť liek proti bolesti…
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2017.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
R
