O technických materiáloch, ktoré v doterajšej histórii ľudstva najviac prispeli k efektívnejšiemu získavaniu, uskladňovaniu a využívaniu energie, bude hovoriť vo svojej prednáške v rámci decembrovej vedeckej cukrárne Jaroslav Jerz z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave.
V prednáške sa dozviete o tom, ktorými smermi by sa mohol vývoj materiálovej vedy uberať, aby pomohla v budúcnosti zabezpečiť vysokú a trvalo udržateľnú energetickú účinnosť technologických procesov. Všetky výrobky budú musieť mať už v blízkej budúcnosti trvalo udržateľný dizajn. Je nevyhnutné čo najskôr zabrániť tomu, aby sa napríklad plastový odpad odplavoval riekami a nakoniec skončil na dne oceánov. Ani súčasný spôsob ukladania rádioaktívneho vyhoretého jadrového odpadu do hlbinných úložísk nie je z hľadiska trvalej udržateľnosti akceptovateľný. Na Slovensku sa jadrový odpad ešte vždy ukladá do úložiska, ktoré nie je dlhodobým a trvalým riešením.
Súčasťou prednášky bude aj predstavenie vynálezu, ktorý sa týka využitia výmenníkov tepla z penového hliníka pri sezónnom uskladňovaní energie, a s ním súvisiace technické riešenie umožňujúce syntetizovať prášky, do ktorých sa reverzibilne môže uskladňovať vodík alebo metán.
Otázky pre prednášajúceho môžete napísať do komentára na Facebooku do 13. 12. 2021. Videozáznam z podujatia bude zverejnený na YouTube kanáli CVTI SR v decembri 2021.
Dr. Ing. Jaroslav Jerz, je fyzikálny metalurg, vedecký pracovník Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave. Počas svojho doktorandského štúdia na Technickej univerzite vo Viedni vyvinul práškovo-metalurgickú technológiu výroby penového hliníka, ktorú sa podarilo úspešne využiť pri veľkosériovej výrobe rôznych súčiastok, predovšetkým v automobilovom priemysle. V súčasnosti sa venuje najmä vývoju výmenníkov tepla z penového hliníka vhodných pre ich uplatnenie v stavebníctve. Tepelne aktívna strešná krytina alebo interiérové stropné vykurovacie či chladiace panely schopné akumulovať obrovské množstvo latentného tepla pri fázovej premene materiálu naimpregnovaného v ich pórovitej štruktúre majú dobrý potenciál uplatnenia pri stavbe budúcich domov a budov, ktoré budú mať v porovnaní so súčasnými podstatne nižšiu energetickú spotrebu a nebudú zaťažovať životné prostredie.
