Medzi vlastnými menami osôb tvoria osobitnú kategóriu mená historických osobností – panovníkov, pápežov, svätcov a pod. Osobitnú preto, že pri krstných či rodných menách takýchto osôb namiesto priezviska často stojí prívlastok, ktorý danú osobu identifikuje alebo charakterizuje. Prívlastok môže mať formu prídomku (tzv. šľachtického predikátu), ktorý určuje pôvod osoby, napr. Vavrinec Benedikt z Nedožier, Albrecht z Valdštejna, Majster Pavol z Levoče. Častým identifikačným alebo charakterizačným prostriedkom býva zhodný prívlastok vo forme prídavného mena, napr. Izabela Kastílska, Katarína Sienská, Peter Veľký, Ivan Hrozný, číslovky – Ján Pavol Druhý (II.), Ľudovít Štrnásty (XIV.), Henrich Ôsmy (VIII.), či podstatného mena, porov. Konštantín Filozof, Ján Krstiteľ, Michal Archanjel. Prídomok i prívlastok tu plnia úlohu priezviska a rovnako ako priezvisko stoja za menom. Takéto pomenovania nadobúdajú charakter vlastného mena, a preto sa píšu s veľkým začiatočným písmenom.
Pred časom, keď sa svet lúčil s britskou kráľovnou Alžbetou II., nielen v novinárskych kruhoch, ale aj na sociálnych sieťach sa rozprúdila diskusia o tom, ako sa bude volať jej nástupca, syn princ Charles. Bude to v súlade s líniou jeho predchodcov Karol III. alebo sa zostane pri anglickej podobe Charles, ku ktorej sa pridá číslovka III.?
Príklady uvedené na začiatku svedčia o tom, že mená panovníkov (a niektorých iných, najmä význačných historických osôb) sa v slovenčine tradične používajú v domácej vžitej podobe. No nie je to tak iba v slovenčine, ale aj v iných jazykoch, ako čeština, poľština, francúzština, nemčina, angličtina či taliančina. Vezmime si ako príklad meno francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktoré vo francúzštine znie Louis XIV, v češtine Ludvík XIV., v poľštine Ludwik XIV, po nemecky Ludwig XIV., po anglicky Louis XIV a v taliančine je to Luigi XIV. Podobne je to pri mene anglického kráľa Henricha VIII.: angl. Henry VIII, čes. Jindřich VIII., poľ. Henryk VIII, fr. Henri VIII, nem. Heinrich VIII., tal. Enrico VIII.
A ako sa v daných jazykoch vyrovnali s menom súčasného kráľa Spojeného kráľovstva? Môžeme si porovnať: slov. Karol III., čes. Karel III., poľ. Karol III, fr. Charles [výsl. šarl] III, tal. Carlo III (v súlade s pravopisom v poľštine, vo francúzštine a v taliančine sa tu – a rovnako v angličtine, porov. Charles III – za radovou číslovkou nepíše bodka). V nemčine sa meno nového kráľa Spojeného kráľovstva síce ponechalo v originálnej anglickej podobe, ale mená iných panovníkov, ktorí boli nositeľmi mena Karol, sa v nemeckých prameňoch uvádzajú pod nemeckým názvom, napr. Karol XIV. Ján – Karl XIV. Johann. Aj meno bývalej britskej kráľovnej má v uvedených jazykoch vžitú domácu podobu, porov. angl. Elizabeth II, slov. Alžbeta II., čes. Alžběta II., poľ. Elżbieta II, fr. Élisabeth II, nem. Elisabeth II., tal. Elisabetta II. Meno nového kráľa Spojeného kráľovstva Karola III. nadväzuje na mená predchádzajúcich anglických, škótskych a írskych kráľov, ktoré sa v slovenčine tradične používali v domácej podobe Karol I. (1600 – 1649) a Karol II. (1660 – 1685).
Možno ešte doplniť, že kým Alžbeta II. nezasadla na panovnícky trón, ako princeznú ju v slovenských aj iných cudzích textoch uvádzali pod anglickým menom Elizabeth podobne ako meno jej syna, princa Charlesa. Zmenu mena Charles na Karol po výmene na britskom tróne vystihuje tento publicistický text: Zomrela britská kráľovná Alžbeta II. Jej nástupcom sa automaticky stal dnes už len bývalý princ Charles, jej najstarší syn. Hneď po smrti kráľovnej sa stal novým britským kráľom Karolom III.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave
