Patril medzi popredných pedagógov na Baníckej a lesníckej akadémii, neskôr sa stal profesorom na odbornej banskej škole v Banskej Štiavnici a mal nemalé zásluhy o rozvoj celého odborného baníckeho a hutníckeho školstva. Potom prešiel do železiarskej praxe, kde sa stal jedným z najlepších odborníkov v Uhorsku. Zavádzal a propagoval novú techniku a venoval sa aj metrológii.
Michal Dérer sa narodil v Háji (okres Turčianske Teplice) 18. januára 1847. Po strednej škole študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici baníctvo a hutníctvo. Najskôr absolvoval prvú hutnícku prax v Hronci – v erárnej železiarni. Na katedre železiarstva banskoštiavnickej akadémie pracoval ako asistent v rokoch 1872 – 1873. Na baníckej škole začal učiť v roku 1873. Vydal tu učebnice a príručky, ktoré boli prvými svojho druhu v Uhorsku a využívali sa aj v praxi.
V prvej príručke sa zaoberal mierami a váhami. Boli to základné jednotky metrického systému, ktoré sa zaviedli po revolúcii vo Francúzsku a záväzne platili od 1. 1. 1840. V Rakúsko-Uhorsku boli záväzné od 1. 1. 1876. Dérerova príručka vyšla v Banskej Štiavnici v roku 1875 v maďarčine, neskôr v nemčine a napokon aj v slovenčine pod názvom Nové alebo metrické miery v domácnosti a v obchode, príkladmi objasnené a potrebnými tabuľkami na preratúvanie opatrené (Banskej Štiavnica 1875, 1876).
Ďalej M. Dérer vydal príručku o skúšobníctve rúd a kovov – Krátka príručka skúšobníctva. Vyšla v maďarčine ako prvá v Uhorsku v roku 1879. Opísal v nej spôsoby skúšania (napr. odoberanie a prípravu vzoriek), skúšobné zariadenia a ich obsluha a v praxi používané pomôcky a nástroje (sušiace zariadenie, váhy, nádoby, pece a nástroje) a aj prísady. Uvádzal skúšobné metódy zamerané na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie olova, medi, striebra, zlata, síry, železa a ortuti, na zisťovanie kovov v troskách a zisťovanie výhrevnosti palív.
Dérerova učebnica geometrie zostala v rukopise.
Po pôsobení v školách prešiel M. Dérer do železiarskej praxe, pracoval ako inžinier v erárnej železiarni v Podbrezovej. O rok neskôr bol už v erárnom vysokopecnom závode v Lubietovej ako hlavný inžinier. Dosahoval vynikajúce výsledky, a preto ho vymenovali za hlavného inžiniera železiarne v Podbrezovej a súčasne bol aj riaditeľom závodu. O rok neskôr (1897) pracoval v erárnej železiarni v Huneoare (Rumunsko) ako hlavný inžinier a zástupca vedúceho závodu. Súčasne bol aj banským radcom. Postúpil v kariére, keď ho preložili na Ústredné riaditeľstvo erárnych železiarní v Budapešti.
Michal Dérer mal veľké zásluhy na zdokonalení technológie výroby v smaltovni nádob v Hronci. Tu vyrábali od roku 1883 smaltované liate nádoby a inštalačné materiály. Dérer zaviedol výrobu kalibrovaných valcov s tvrdým povrchom, ktoré sa odlievali do kokíl. Bola to jediná zlieváreň, v ktorej sa zaviedla nová technológia. Vyvinul ju a dal si ju patentpvať práve M. Dérer.
Zaslúžil sa o vznik prvej továrne na oceľové perá v Podbrezovej a neskôr i v Budapešti. V Podbrezovej postavil aj závod na výrobu žiaruvzdorných tehál.
Michal Dérer uverejňoval prírodovedné a geologické články v maďarských odborných časopisoch a v menšej miere v nemeckých a rakúskych. Podstatné práce sa týkali techniky a technológie. Osobitne sa venoval baníckym školám, vypracoval podrobný návrh na reorganizáciu baníckych škôl.
Za zásluhy o železiarstvo v Uhorsku získal v roku 1903 titul hlavného banského radcu a v roku 1906 ho vymenovali za hlavného inšpektora erárnych železiarní. Z tejto funkcie odišiel do dôchodku. Zomrel v Budapešti v roku 1915.
JD
