Pre niekoho exotické ovocie, ktoré sa často objavuje na našich stoloch v predvianočnom čase, pre iného každodenná súčasť jedálneho lístka. Aj keď šúpanie granátového jablka zaberie viac času, šťavnaté a chutné semená ukryté pod tvrdou šupkou nám svojimi pozitívnymi účinkami túto námahu vynahradia.
Za svoje pozitívne účinky vďačia aj špeciálnej mastnej kyseline, kyseline punikovej. Vedci zo Slovenskej akadémie vied pomocou metód metabolického inžinierstva vyvíjajú kvasinky, ktoré sú schopné túto kyselinu produkovať.
Symbol života a plodnosti
Granátovník (Punica granatum L.) všeobecne známy ako granátové jablko alebo granátovník púnsky je ovocný strom s bohatou históriou. Spolu s olivami, hroznom, datľami a figami sa radí medzi päť najstaršie pestovaných plodín. Archeologické nálezy z Blízkeho východu dokumentujúce jeho využitie siahajú až do mladšej bronzovej doby (3 500 – 2 000 rokov pred n. l.). V mnohých náboženstvách a kultúrach sa toto ovocie považuje za symbol života, šťastia, hojnosti a plodnosti. V budhizme predstavuje jedno z troch požehnaných druhov ovocia. Je preto obľúbeným svadobným darom Číňanov v podobe obrazu zrelého roztvoreného granátového jablka. V kresťanstve granátové jablko predstavuje symbol vzkriesenia a večného života, často ho nachádzame vyobrazené na sochách a obrazoch Panny Márie a dieťaťa. Aj v islame predstavuje granátové jablko symbol plodnosti, úrody a bohatstva. Legenda vraví, že každé granátové jablko obsahuje jedno semiačko pochádzajúce z raja.
Zrnité jablko
Latinský názov granátovníka v preklade znamená zrnité jablko alebo jablko so semienkami (punica – jablko, granatum – zrnitý). Taxonomicky sa radí do čeľade Punicaceae a rodu Punica. Prvá zmienka o rode Punica sa datuje do roku 1753, keď Carl Linné (1707 – 1778) prvýkrát popísal tento rod, do ktorého patria dva druhy, Punica granatum a Punica protopunica. Punica protopunica sa považuje za predka kultúrnych odrôd rodu Punica, v súčasnosti rastie už len na ostrove Sokotra v Jemene. Granátovník sa pestuje najmä v západnej Ázii, v oblastiach okolo Stredozemného mora a v niektorých častiach Ameriky. Vyhovuje mu stredomorské podnebie so suchými letami a zimami bohatými na slnečné žiarenie. Dorastá do výšky 5 – 10 m, nízke odrody do 1 – 2 m. Väčšina odrôd granátovníka je opadavá, ale v niektorých oblastiach v závislosti od nadmorskej výšky a teploty rastú aj vždyzelené granátovníky. Kvety s priemerom 3 cm so štyrmi alebo piatimi okvetnými lístkami majú červenú, oranžovú alebo ružovú farbu. Plodom granátovníka je dužinatá bobuľa – granátové jablko. Ovocie má šesťhranný, takmer guľatý tvar s priemerom 5 – 12 cm zakončený kalichom v tvare koruny. Pod šupkou sa nachádza jedlá časť, ktorú tvoria semená (v priemere asi 600 kusov) obalené sladkou dužinou. Dužina obsahuje vodu, cukry, pektín, organické kyseliny, fenoly a flavonoidy. Semená sú tvorené z bielkovín, vlákniny, vitamínov, minerálov, pektínov, cukrov, polyfenolov, izoflavónov a oleja. Hlavnou zložkou oleja zo semien granátového jablka je omega-5 polynenasýtená mastná kyselina – kyselina puniková (konjugovaná kyselina linolénová). Presné zloženie látok v ovocí sa mení v závislosti od viacerých faktorov, ako sú odroda, zloženie pôdy, štádium zrelosti či podmienky spracovania a skladovania.
Mgr. Martina Garaiová, PhD.
Mgr. Roman Holič, PhD.
Ústav biochémie a genetiky živočíchov
Centrum biovied SAV v Bratislave
Problematika produkcie kyseliny punikovej sa rieši v rámci projektu VEGA na základe zmluvy č. VEGA 2/0012/20
